Skepsa aktuálnej politickej scény

Nech človek premýšľa o súčasnom svete a mihajúcich sa udalostí v ňom, vždy príde
k poznaniu, že nemôže byť spravodlivý ku každému jedincovi. Jedného trápi zdravotný stav
vlastný i v rodine, iného nedostatok peňazí, nízke postavenie v zamestnaní, zlé susedské
vzťahy, zlý manžel(manželka),nevďak detí, nesplnené túžby z mladosti, zlý stav ciest, počasie
a mnoho iných individuálnych okolností. Napr. prečo som nebol zvolený do Europského
parlamentu ?Záleží len na tom, akú mieru jednotlivých nepriazní si človek pripustí alebo ich
svojimi možnosťami a snahou eliminuje ,či prekoná. K mnohým z nich sú potrebné peniaze
a zdravie, najmä vo vzájomnej spätosti, aj aj.
Aj preto dlhodobo rezonuje v spoločnosti problém zdravotníctva so všetkými jeho
súčasťami od miezd ľudí pôsobiacich v ňom, po výrobu liekov, zdravotníckych vysoko
sofistikovaných medicínskych zariadení, až po zdravotnú starostlivosť o pacienta na
vyradenom polohovateľnom lôžku ako dar zo Švajčiarska. Keď však pohliadneme na tieto
problémy synteticky (máme viac analytikov) musíme vysloviť myšlienku, že predsa
v kapitalizme to ani ináč byť nemôže Platí totiž, že zdravie je tovar a kto ho má, je na tom
dobre a kto nie, musí si ho kupovať a podľa svojich možností. Všeobecná deklarácia z Ústavy
SR o bezplatnej lekárskej starostlivosti, ako relikt socialistického ponímania vzťahu štátu
k jeho občanom ostala len na skúmanie právnikom, čo je neodkladná, alebo život
zachraňujúca starostlivosť a kde je hranica, za ktorou sa už musí platiť a za všetky detaily, či
maličkosti.
Najväčšie nepokoje v radách lekárov, ale postupne aj iných pracovníkov
v zdravotníctve nastal potom, čo naši lekári začali absolvovať študijné pobyty na amerických
zariadeniach alebo aj v Európe. Nebýva síce zvykom skúmať medzi inteligentami navzájom
príjmy, ale naši lekári odtiaľ sa vracali nabudení výškou tamojších príjmov a iných benefitov,
ktoré im garantujú súkromné zdravotné poisťovne a súkromná prax. Rozdiely sú značné, ale
nepoznám v našom chudobnom mestečku lekára, ktorý by sa do svojej súkromnej ordinácie
vozil v Trabante, či v inom aute z dôb dávno minulých. Majú ich aj dve.
Keď teraz sestričky a pôrodné asistentky v boji o svoje mzdy hovoria, ako sú v USA
odmeňované ich kolegyne v profesii(2000 US dol/mes) je to v súlade s porovnávaním
neporovnateľného.
Zápas prezidenta USA B. Obamu o reformu tamojšieho zdravotníckeho systému
prešiel v našich médiách bez väčšieho šumu a vlnobytia a len preto, že zatiaľ vyhral
a dosiahol, že i 30 miliónov .Američanov bude zdravotne poistených(ak bude) a republikán
Romney jeho zákon v Kongrese a v Senáte nenavrhne k zrušeniu. Dôvod? Predsa zdravotné
poistenie je tovar, ako každý iný a nemožno ho vnucovať občanovi, aby sa poistil, keď to on
nechce. To predsa v demokracii nemôže byť Kam by tento systém došiel?
Nové pomery v slovenskom zdravotníctve definoval nezabudnuteľný R.Zajac,
ktorý presadil do zdravotníctva konkurenciu s kvetnatými rečami. ako bude pacient vítaný
s kávičkou, kvetmi, mimoriadnou ochotou a usmievavými sestričkami na recepcii Nepovedal
len ,že v konkurencii ide hlavne o peniaze, nie o výkon služby pacientovi.Za krasorečnením
R.Zajaca sa skrývali vážnejšie zmeny zrejme odpozorované v USA. Stalo sa to, že všetky
činnosti zdravotníckych zariadení okrem tých, kde pôsobí pracovne medicínsky personál boli
sprivatizované a dnes si ich musia zariadenia platiť .Ide o výrobu tepla, práčovne, spaľovne,
starostlivosť o zeleň a kvety v areáloch nemocníc, kuchyne, drobné údržbárske práce a hlavne
službu sanitiek. Kto si pamätá, keď končila platnosť dovtedajších licencií na prevádzku
sanitiek, koľko kriku a vyhrážania bolo pri tom. Že nebude mať kto voziť, či ošetrovať
nemocných doma, že kto im zaplatí nové sanitky ,ale ani to, kto ich bude kontrolovať ,koľko
kilometrov prejazdili počas službu a či s lekárom, alebo bez neho. To všetko a spolu trvale

spôsobil režim zavedený pod velením p.R.Zajaca na zadlžovaní nemocníc a medicínskych
zariadení. Jemu patrí večná vďaka za taký stav. A že išlo len o peniaze a ako ich zo
zdravotných poisťovní vymačkať to dnes už nepamätajú ani kompetentní. I jeho meno treba
vytesať do skaly, ako meno toho, čo sa zaslúžil o zdravotníctvo.
Následky takej politiky vidíme dodnes aj s poradovníkmi na jednotlivé zdravotnícke
úkony. Nie všetci môžeme byť prihlásení v Bratislave a mať starostlivosť odpovedajúcu
platbe. Aj o tom je reč ,či reže nás lekár s dvoma atestáciámi, alebo zručný praktik vo
vidieckej nemocnici. Hlavný je výkon, úspešnosť. Ani vysoký klérus(a tí, čo o nich dbajú)
neponecháva svoj zdravotný stav na „verím v boha“ a neponáhľa sa do raja. A tí, ktorí si
môžu zaplatiť lifting tváre i upadajúceho poprsia ,vrások, bruška ,ušných lalokov? To všetko
svedčí o tom, že zdravie je oblasť výmeny tovaru za peniaze a zatiaľ bez garancie ,že to
pomôže(aspoň)k dlhovekosti.
Sú aj iné odvetvia spoločnosti, kde protestujú proti nízkemu hodnoteniu svojej práce.
Hasiči, policajti, učitelia, železničiari .Ich protesty však vláda neberie na veľkú váhu a tak ako
zdravotníkov, ani tak dlho a zhovievavo. Aj to svedčí o tom akú mu pripisujú vážnosť.
Učitelia v tomto porovnávaní sú vzadu, sú najslabší, pretože buržoázia si svoje deti necháva
vzdelávať v zahraničí a plebs doma nepotrebuje veľa vzdelania na primerané pracovné
pozície určené pre nich. A tak o čom je reč? Lepšie to byť nemôže ,všetko je v poriadku
a každý sa má postarať o seba sám, pokiaľ vládze.