Sú správy, či informácie, ktoré v najrozšírenejších médiách odznejú raz a v čase, kedy sú podmienky pre ich prienik do verejnosti najmenej priaznivé, skoro ráno, alebo neskoro večer. Najlepšie podmienky k takému spôsobu prenosu správ do publika má SRo a v ďalších poradiach denná tlač a TV stanice.
Aby som tento úvod okorenil poslucháčskym postrehom uvádzam len tie najposlednejšie, ktoré by to mohli potvrdzovať. Raz som zachytil správu, že ruské oficiálne kruhy, či priam prezident ponúkli finančným ministrom EÚ pri ich snahách zvýšiť istinu eurovalu 2 o sumu 10 mld. US dol Potom, že do Pekingu odcestovala delegácia najvyšších činiteľov EÚ na čele s prezidentom Van Rompuyom a predsedom Rady Barosom, aby rokovali o možnosti vstupu ČĽR do europského finančného priestoru. Na stanici STV v správach bol dokonca šot, ako desiatka predstaviteľov oboch strán sedí za dvoma proti sebe ležiacimi dlhými stolmi u prezidenta Chu Thin Thaa, nič viac. Ani potom. Keby sa na euroval nemusel skladať za nákupy dennej potreby a DPH aj drobný človiečik zo Slovenska a aby sme si do neho nemuseli požičať v komerčných bankách za 7 % úrok, potom by to bola správa pre nás málo zaujímavá, ale to, že prispejeme z pôžičky, to je už iná káva.
Pred pár dňami a opäť vo veľmi stručnej podobe odznela na stanici SRo analýza amerického politológa, ktorá mala uvádzať, že od konca 2. svetovej vojny bolo doteraz vo svete 35 ozbrojených konfliktov a v ktorých bojovali za svetový mier a demokraciu aj americkí vojaci bolo 22. Síce s rôznymi úspechmi, ale iste priaznivými pre americký zbrojársky priemysel a jeho segmenty. Nik predsa nepochybuje že ide o piliere amerického blahobytu, ale aj vysokého v astronomických hodnotách štátneho dlhu. Pretože nie všetko boli baganče, sušené mlieko, deky a stany, ale hlavne zbrane, automobily a munícia.
Smrť dvoch korešpondentov M. Colvinovej a R. Ochlika v Homse (Sýria) však nastoluje vo vzťahu k vyššie uvedenému textu otázky ceny za autentické správy, či fotografie. Môžeme sa domnievať, že sú vysoké, ktoré si chudobné štáty a ich agentúry nemôžu dovoliť a za správy zaplatiť spravodajským agentúram. Tie totiž ženú pre zisk svojich korešpondentov do miest, kde je horúci konflikt, ktorý spravodajsky spracujú aj za cenu svojich životov. Takou bola pred krátkym časom Líbya, no teraz, keď je vodca zelenej revolúcie M. Kaddafi po smrti a medzi sebou bojujú len miestne kmene už to také z hľadiska svetovej politiky nie je zaujímavé.
Alebo v našich pomeroch tie kratučké správy môžu dosvedčovať, že iste v redakciách spravodajstva a publicistiky sedia osoby dôveryhodné, ktoré dbajú ako lekári spoločenských pomerov a pod kuratelou majiteľov médií, koľko pacienti, teda občania spravodajsky znesú. V dávnych dobách sme tomu hovorili cenzúra, dnes existuje iste krajší názov pre takúto bohumilú činnosť – selekcia informácii, možno spojená s otázkou, komu by to prospelo? Ale tomu bolo tak od nepamäti a tak sa čudujem, že sa ešte čudujem. Po 22 rokoch slobody slova a tak neviem, či je to stálo ono povestné: “To je ono“.
Celá debata | RSS tejto debaty