Možno veriť znalcom a analytikom politických pomerov na Slovensku, že predvolebná kampaň k predčasným voľbám, v marci 2012 bude surová a tvrdá. Že sa budú vynášať na svetlo rôzne polopravdy a neskutočné príbehy, aby ľavicové zoskupenie (ak sa sformuje) bolo dehonestované a jej politickí reprezentanti pasovaní rovno do pozície kriminálnikov. Bude i klamlivá, pretože svet a jednoduchí ľudia v ňom sa dávajú do pohybu a protestujú proti veľkým až neskutočným rozdielom medzi majetkom ľudí práce a kapitálom, a tie dávajú niektorí experti podľa T. Baťu (kto ho voviedol do pozornosti) do súvisu s krízou morálky. Ale koho? A tie naše voľby budú uskutočňované v čase veľkých politických turbulencií a katastrofickom prostredí. Preto aj tie predvolebné akcie, či aktivity budú vplývať na agitačné metódy a metódy agitátorov a o nich by sme mali vedieť viac.
Ako býva pravidlom, že kapitalizmus menej schopných lieči bankrotom, teraz dochádza k rozšíreniu tejto kúry na celé štáty. Že “tuční Gréci„ nie sú jediní, ktorí boli k tomu predurčení a nie je isté, či navŕšenie pôžičiek bude postačovať na záchranu iných, ktorým bankrot hrozí tiež. Je len otázkou času, kedy na nich dôjde, pretože všetko a naraz sa riešiť nedá. Nie je to vôbec povzbudivé.
Že sa búria ľudia práce a protestujú práve v najvyspelejších krajinách Európy, ale už aj v USA dozvedáme sa len tak, skôr náhodne, ale s istými obavami tých, čo na obrazovky TV staníc prinášajú zábery z protestných pochodov. Majitelia médií sa hája tým, že nie sú podmienky na dráždenie národa ďalšími negatívnymi správami zo sveta, no pre svoj charakter objektivity to musia odvysielať. No aký je ale rozdiel od dávnej doby, keď izolované tragédie, ktoré sa vždy stávali , boli zamlčované, aby práve teraz správni odborníci ich pokladali za príklady politickej cenzúry Ako keby teraz cenzúra neexistovala, no vtedy bol k tomu aj úrad, ktorý rozhodoval aj o etickej stránke publikovanej správy. Dnes sa tak nemôže a preto do médií idú všelijaké nepravdy so životnosťou troch dní. len aby sa kšefty hýbali a remitenda bola nízka.
Preto sa stáva, že hlavné problémy sú z médií vytláčané okrajovými. Teraz je to debata o tom, kde a z čoho postaviť pamätník obetiam komunistických represií, aby sa strhli spory o tom, kto môže a kto nemôže pamätník navrhnúť a realizovať. A bude sa kádrovať, kto zo záujemcov odhodil včas titul a legitimáciu , aby sa dal do služieb nových vlastníkov Slovenska. . Veď ich predchodcovia tiež chceli žiť a tak tvorili, čo si režim žiadal. Vtedy i teraz a umelci, ako služobníci režimu. Veď tým správnym vadí aj prirodzenie Kulichovho koňa na Hrade.
Jednou z dôležitých tém predvolebnej agitácie a propagandy bude iste štatistika koľko kto vybavil pracovných príležitostí v uplynulých rokoch slobody podnikania. Holé čísla o reálnych pracovných miestach bez detailov a súvislostí budú neúplné, ak nie priam klamlivé. Zmenou politicko-sociálneho charakteru štátu došlo totiž k tomu, že počty novovytvorených pracovných miest neodzrkadľujú podmienky ich tvorby. Zamestnaní v nich pracujú i zarábajú viac, ako je minimálna mzda, sú nad celoštátnym priemerom. O vnútorných podmienkach v podnikateľských subjektoch, ktoré vlastnia cudzinci a ich spoločnosti sa hovorí málo a ani odbory (ak ich majú) nehovoria nič, boja sa aby sa nedostali do konfliktu s aktualizovaným Zákonníkom práce. a zamestnávateľmi. Povzbudivo ale pôsobia na verejnosť informácie, že zahraniční zamestnávatelia zvážajú ľudí zo širokého okolia, aj 60 km, alebo že ŽSR uspôsobili cestovné poriadky tak, aby ľudia stíhali začiatky pracovnej smeny Práve pre tento fakt, alebo pozornosť si málokto spomenie, že kedysi s fabrikami sa stavali aj „sídliská“, z ktorých vyrástli moderné mestá a čo dnes budí dôvodnú otázku, či nejde teraz o dočasné riešenie a stratégiu podnikateľov s tým, že ak sa im prestane dariť a pomoc štátu s úľavami skončí , firmu zatvoria a pôjdu s fanfárami ďalej za Slnkom, na východ.
Medzi overené metódy predvolebných aktivít bude patriť strašenie ľudí, že zmena vládnej garnitúry bude nebezpečná, pretože pôjde o socializáciu spoločnosti, aj keď liberáli a konzervatívci strašia socializmom (Sulík+Zajac), čo svedčí o ich obmedzenom myšlienkovom potenciály. Ľuďom nebudú dôležité –izmy, či izmusy, ale to, aby mali prácu a za ňu dostávali pravidelnú odmenu a aby z nej vyživili svoje rodiny. Aby boli vytvorené právne bariéry proti rastu bohatstva klamaním a neplnením elementárnych noriem vzťahov rôznych spoločenských kategórií v medziach zákonov a aby porušovanie zákonov bolo trestné a trest bez možnosti recidívy porušovateľa. Všetky politické subjekty by voči tomu nemali namietať, no keď by malo prísť k naplneniu litery zákona bude veľa prekážok, pre ktoré sa zákonná norma nedá realizovať Dokonca, že by to bolo proti predpisom EÚ.
Snahu vrcholných predstaviteľov EÚ a hľadanie, ako zachrániť Európu pred ekonomickou katastrofou , ktorá by sa prevalila do sociálnych nepokojov mi pripomína jednu starú ruskú anekdotu o žene, robotníčke, v továrni (oficiálne) na šijacie stroje, ktorá odchádzala do dôchodku a jej priateľky jej radili, že za roky práce si mohla postupne vyniesť celý šijací stroj. Odpovedala im, že to skúšala, ale vždy bol z toho samopal.
Tak aj hľadanie spôsobu záchrany existujúceho systému a bánk vedie k tomu že sa nedá , že výsledok akéhokoľvek riešenia bude stále rovnaký, že bohatí sú odsúdení k bohatnutiu a chudobní k chudobe, pretože tak sú nastavené všetky platné normy a pravidlá a že štáty sú v trvalej závislosti od bankárov, ktorých mená sa nik nedozvie, pretože tak boli nastavené pravidlá.
Predčasné voľby v marci 2012 budú v dobe najťažšej pre našu ekonomickú závislosť od vonkajších vplyvov. Na koho však budú odporcovia zmien valiť zodpovednosť je jasné. Za všetko môžu medvede, ktoré váľajú tatranské kontajnery, pretože sú nenažrané a lesné plody im zozbierali turisti a predajcovia lesných plodov z radov nezamestnaných.
Znalci a analytici politických pomerov ...
Veľa zaujímavých myšlienok,veľa ...
Celá debata | RSS tejto debaty