Skepsa aktuálnej politickej scény

Vždy, keď v rádiu na RVTS zaspieva P. Nagy pesničku s týmto názvom spomeniem si, ako vládny špeciál pred rokmi privážal do Košíc, do privátneho (už) hotela rodiny Rézes hostí zo susednej Bratislavy na ples a profesionál im na uvítanie spieval. Všetci hostia s manželkami, alebo priateľkami sa tešili, usmievali pretože videli svetlú budúcnosť Slovenska skrze svoju a neotrasiteľnú. Prečo aj nie, boli na vrchole svojej neobmedzenej moci, tvorivých síl a nápadov, ako sa nám (alebo im) skloní Európa a drahé dovtedy nepoznané liehoviny natekali do ich plebejských hrdiel.

Aj preto následne vymysleli tradíciu splavovania Váhu od Ružomberka po Sučany na plti so spevom a borovičkou. Len keby ti zlí komunisti neboli na rieke postavili priehrady a nazvali ich Liptovská Mara a Krpeľany, mohlo to byť vyššie, od L. Hrádku.

Aby slovenský tradicionalizmus bol aj v prírode, na súši rozhodli sa vládcovia Slovenska preskakovať vatru zvrchovanosti v strede európskeho kontinentu(!) na Krahuliach. Bolo to iste pôsobivé, originálne, ale pre politických kmeťov z kresťanských strán nebezpečné. Radšej k tomu pri hudbe hudákov z Terchovej prizvali šuhajov z neďalekých dedín, ktorí to predvádzali za odmenu.

Doba pokročila a tak rázovitý folklór a pravé slovenské tradície predviedli politici, poslanci včera v NR SR pri rozhodovaní o prijatí, či neprijatí záchranných valov európskej ekonomiky v dobe zlej a nebezpečnej. Opäť nás naši zákonodarcovia zviditeľnili a veľmi pôsobivo. Čo to bude znamenať uvidíme v nasledujúcich dňoch. V každom prípade mimo iných konzekvencií i to, že vstup ďalších záujemcov o členstvo v EÚ, alebo v európskej zóne bude sprísnený. Budú nám vďačiť.

Bude iste poučné, ako funguje politická animozita v malých pomeroch a kde naši politici po parlamentných voľbách v minulom roku to predviedli príkladne až ukážkovo. Predáci pravicových strán, ktorí odmietli rozhovory so stranou Smer–SD ako víťaza volieb sa dopustili omylu hraničiaceho s poškodením záujmov celej spoločnosti. To rozumní politici nerobia, ale oni odmietli vôbec s R. Ficom aj hovoriť, čo sa im po roku vracia a budú prosiť.

Nebolo to prvý krát, čo vzniklý politický subjekt sa u nás prerečnil sľubmi a pomocou peňazí bohatých ľudí do vlády a až do funkcie prezidenta. No dnes už žarty a slovenské fígle musia ísť bokom. Bude preto dôležité, ale aj v EÚ, aby odborníci veci znalí popremýšľali, ako marginálna strana vznikla a registrovaná účelovo pred voľbami kladie celú úniu na lopatky, alebo dostáva do patu. Čo všetko zmôže 300 členná strana SaS, ktorej celé členstvo bolo schopné sa zísť vo Vysokých Tatrách a ktorých pobyt zaplatili majitelia Slovenska, aby sa poradili a ich 17+ 1 poslancov hlasovalo pronárodne a sociálne.

Možno i preto trvalo nám tak dlho kým sme sa zaregistrovali na mape Európy v roku 1918 ako svojbytný národ a naši reprezentanti sa chovajú stále tak principiálne, svojrázne.

Ešte sme stále frajeri, stále tí istí.