Ak doteraz bolo možné vyjadrovať sa k jednotlivým a okatýn príbehom z našich novodobých dejín od istého momentu splývajú do jediného súvislého kompaktného procesu.
Ak hospodárska kríza započatá v roku 2008 postupne prerástla do všetkých ekonomicky previazaných spoločenstiev od Grécka,do Portugalska,Španielska,Irska,Maďarska nás nevynímajúc,aby v týchto dňoch dorazila do Veľkej Británie s hľadaním rovnakých riešení v úsporných opatreniach vlád vo verejných výdavkoch,potom možno príčiny ďalej hľadať a podobné riešenia pokladať za vedome nedostatočné.
Je pritom v našich malých pomeroch hľadanie pôvodcov krízy v počínaní minulej vlády R.Fica za alibistické,typické pre malých politikov hľadiacich len na svoj dočasný politický status a profit.Zatiaľ čo koaliční politici majú obavy z hľadania dôvodov,prečo práve teraz,v dobe v ktorá nás čaká, zatvárajú oči a boja sa pohliadnúť na súčasný rast ziskov bankových spoločností,dnes už bohužiaľ v rukách cudzích vlastníkov.Všetko a súčasne v dobe,keď klesala zamestanosť,produkcia a keď obchodné spoločnosti poháňajú potenciálnych klientov k vyššej spotrebe.Niežeby neboli schopní poznať pravé príčiny dnešnej mizérie v každom verejno-právnom odvetví,ale skôr preto,že sa boja o svoje postavenie a názor,že im sa predsa nevedie až tak zle.
Riešenie dôsledkov veľkej hospodárskejkrízy v polovici minulého storočia prezident USA F.D.Roosevelt našiel na verejných prácach(New Deal),kedy vláda otvorila množstvo pracovných príležitostí pre nezamestnaných a financovaných z verejných zdrojov,teda štátu.Nezamestnaní mali prácu,dostávali mzdu a mohli za zarobené doláre nakupovať tovary i služby.Dnešná situácia je iná.Verejných zdrojov je málo a preto všetky vlády nabádajú k šetreniu a k úspore verejných výdavkov.Málo je preto,že všetko čo bolo a je produkcie schopné je v súkromných rukách pevne previazaných s bankami.Z funkčného trojuholníka banky-súkromný sektor-štát bol postupne vysotený práve štát zodpovedný za fungovanie verejných inštitúcií.Stal sa zbytočný tak ako v čase dobre fungujúcej ekonomiky a súkromných spoločností a teraz v dobe zlej je totálne impotentný a preto neschopný riešiť aktuálne problémy v školstve,zdravotníctve,sociálnej oblasti,verejných prácach
Preto doporučenia aby sa viac šetrilo vo verejných výdavkoch sú jediným receptom.A keď v tom čase k výdavkom,ktoré nedovoľujú odklad priradíme korupciu môžeme hovoriť o kolapse,o nútenej správe.A kto ju bude vykonávať?predsa banky s podmienkami,ktoré si stanovili samé.Ale žiadna pôžička z núdze nepriniesla dlžníka k prosperite,skôr k vyššej závislosti.
Bez kvantifikačných dôkazov,pretože sú diskrétne,môžeme uviesť len to,že banky ako obchodníci s peniazmi vždy hľadajú rôzne „produkty“,formy na ktoré lákajú klientov,ktorých,keď sa im darí sankcionujú za predčasné splatenie úveru.Ale v tej chamtivosti získať klientov prekročili únosnú mieru,ktorú analytici definovali ako prehrievanie ekonomického prostredia a stalo sa,čo sa stalo.Spotreba rástla,ale kapitál sa spät do slabšie kapitálov vybavených bánk nevracal.Predsa,že v USA doteraz skrachovalo 120 rôznych bánk je dôkaz,že ochota požičiavať nad mieru primeraného rastu sa obrátila proti nim.Na situáciu,ktorá nasedovala doplatili zamestnanci stratou zamestnania,ale aj obchod stratou predajnosi produkcie až sa vlna platobnej impotencie dostala k výrobcom tovarov hromadnej spotreby.Ukázalo sa však aj to, že začala rásť výroba zbraní,hľadanie nových ohnísk nepokojov,ktoré treba likvidovať v počiatku.Je to spôsob,ako zvyšovať produkciu,ale aj tlmiť nespokojnosť občanov.Stále hovoriť,stále dvíhať prst,že nepriateľ číha,raz tu a potom inde je priehľadné.
Celá debata | RSS tejto debaty