Skepsa aktuálnej politickej scény

mohli sme do nedávna čítať na mantineloch klzísk svetových športových podujatí

a ktoré  meno pozná u nás (možno) veľa ľudí. Od istého času, s postupujúcou hospodárskou

krízou však nápisy s duplovaným názvom firmy   menom “ševce ze Zlína“ ,ktorý obúval do

vojny svet zmizlo. Práve preto je dôvodné podozrenie, že pre finančné problémy a nižšej

výkonnosti Baťa A.S vo svete topánok  potomkovia jeho rodiny spochybňujú  platnosť

povojnových dekrétov vtedajšieho prezidenta republiky dr.E.Beneša a v súlade s legislatívnou

ČR požiadali o finančné odškodnenie za majetok,  ktorý im bol odňatý po vojne.

Aj keď sa všetci zúčastnení na finančnom vyrovnaní budú chovať v súlade s právnym

poriadkom, najviac na spravodlivom riešení sporu (žiadosti) získajú právnici, z oboch strán.

Nielen pre roky, ktoré uplynuli od vydania dekrétu vtedajšieho prezidenta  v roku 1945

o konfiškácii majetku nepriateľov národa ,zradcov a kolaborantov  vtedy  i  J.A.Baťu za

kolaboráciu s Nemcami, ale aj preto, že došlo k výrazným  zmenám na jeho podstate. Až

v roku 1947 bol T. Baťa odsúdený v neprítomnosti Napred k znárodneniu a s ním

i k niekoľkým organizačným zmenám v štruktúre majetku, ale vtedy ešte bez delenia do iných

firiem s novými názvami.(ZPS, Chemosvit, Tatrasvit, Svit, ZDA , Kovosvit a pod.)

Výraznejšie a ťažko právne riešiteľné zmeny  nastali v období privatizácie po roku 1989

i s definovaním odpovede na otázku, kto bude(ak bude) hradiť finančné nároky rodiny ,keď

majetok prešiel do rôznych podnikateľských zoskupení, alebo právne zanikol. Predsa, ak štát

prostredníctvom FNM predal za symbolické, často neskutočné ceny, jednotlivé časti majetku

dovtedy fungujúceho v národných podnikoch osobám ,či spoločenstvám a tie s nimi narábajú

(alebo narábali)podľa vlastného business plánu, štát už nemá na ich počínanie  právny dosah.

Alebo by mal mať? Preto strana povinná by mala byť strana dedičov majetku J.A.Baťu A

pretože dediči požadujú majetkové vyrovnanie len  finančne ,bude to zložité aj pri hľadaní

riešenia, z čoho budú platiť terajší vlastníci  jeho majetku.

Zakladateľ dynastie výrobcov obuvi v Zlíne  Tomáš bol iste vynikajúci podnikateľ

a obchodný stratég. Preto dôvod pozbavenia jeho nasledovníka J.A.Baťu v celom rozsahu za

úsilie a pohrávanie si s myšlienkou vysťahovať český národ do Patagónie, ak by zvíťazili

Nemci nad boľševikmi,  je primerané jeho veľkolepému mysleniu. Mali to v rodine, čomu sa

nespreneveril ani vnuk Tomáša, ktorý často navštevoval Československo,, no o fabriky

záujme nemal.. Dôvod odsúdenia J.A.Baťu   však bol pri zmene rozhodnutia Mestského súdu

v roku 2007 v Prahe zamietnutý, ako nepodložený dôkazmi.

Ak sa dnes objavujú argumenty, že koncern Baťa pracoval počas vojny pre obe strany

a že z Baťovian(dnes Partizánskeho)dostali povstalci 20 tis párov bagančí môže byť aj

pravda, no vtedy a práve vtedy sa diali aj iné príbehy a bez vedenia vrchnosti koncernu

v Brazílii.

A keď som už pri hypotetických ,právne nedeformovateľných názoroch, treba sa

predsa opýtať, kto vyhral 2.svetovú vojnu? Predsa Benešove dekréty sa týkali majetku“ 

nepriateľov národa„kolaborantov a zradcov“, ktorých dediči hlavne na českej strane sa budú

stále častejšie hlásiť a nárokovať si zoštátnený majetok včítane ušlého zisku z nich počas

rokov totalitného režimu a to bude čoraz zaujímavejšie najmä pre nás pohrobkov .

Ďakujem za prečítanie a pochopenie, že neide o fazuľky, ale právne počínanie tých, čo

majú záujmy. A dodávam, že JAS Bardejov, ani jeho filiálka v Snine nikdy neboli majetkom

J.A.Bati.