Na čo sa pán Matišák nepýtal

20. novembra 2016, gilos, Nezaradené

 

Jacques Rupnik v rozhovore s Andrejom Matišákom niekoľko krát opakoval, že „liberálna demokracia je nielen najprijateľnejší, ale aj najdôstojnejší politický systém“ Je to jeho názor a iný mať nemôže aj preto, že prívlastok, liberálny má z pohľadu politológov demokraciu, ako spoločenský systém novšie determinovať, ako slobodnú, od slova liberté.

A tak okrem liberálnej máme na svete dávnejšie aj sociálnu a spolu s ďalšími sú stále v štádiu pokusov a omylov s možnosťami drobných kozmetických retuší, či vylepšení, ktoré nepresahujú limity spoločenského systému.

Neudivuje preto, že J. Rupnik v tomto rozhovore sa hraníc systému nedotkol, prípadne prečo do ním spomínaných spoločenských problémov Európy a EÚ nezakomponoval niečo čo sa objavuje aj verejne, že za uplynulých 30 rokov „bohatí bohatnú a chudobní sú stále chudobnejší“? A je tomu tak od vtedy, čo vznikla nová odnož demokracie – liberálna. Stojí za povšimnutie, kto patrí medzi jej najprednejších stúpencov a kto sú pôvodcovia rôznych modifikácií zákonov, aby sa liberálom lepšie darilo. Dôkazom môžu byť rokovania o nových zákonoch, ale tak, že ich účinnosť sa odkladá na roky, kedy už budú podnikateľské vzťahy so štátom a jeho pozostalými firmami usporiadané tak, aby sa nedotkli tajných mien v pozadí ich firiem i kanalizácie na odtok ziskov do cudziny.

Ako príklad fungovania liberálnej demokracie v praxi možno jednoducho ilustrovať pílením dreva. Vždy vyššie výkony bude mať ten, kto píli motorovou pílou, ako ten s ručnou, aj keď dobre nabrúsenou. A keď bude aj usilovný a na motorovú raz nemá, pretože je bez politického krytia a nemal šťastie v privatizácii, všetko je mu nanič. Z práce sa totiž zbohatnúť nedá. Aj keď uvedený príklad môže byť pokladaný za málo vhodný, až primitívny, potom tí, ktorým sa nepáči, alebo sa na ňom smejú iste by vedeli definovať dôvody rastu nespokojnosti občanov práve vo vyspelých krajinách a objav nových mien populistov a rôznych -izmov, ktorí ukrajujú z voličskej základne tradičných politických strán.

Až z predvolebných prejavov D. Trumpa sme sa dozvedali pravdu o exporte menej náročných pracovných miest v USA do krajín s lacnou pracovnou silou a v rámci Európy sme to i my, na Slovensku. Predsa, ako v každej spoločnosti nie všetci sú schopní pracovať v IT technológiách a všade je potrebná i práca manuálna a primerane hodnotená na slušný život. A to je asi liberalizmus, sloboda voľby.

Ale hovoriť vážne, to by bol hlboký zásah do liberálnej demokracie a do jej dôstojnosti, ako hovoril J. Rupnik, bez toho, aby sa dotkol jej mantinelov.