Korupcia – požehnaná kliatba

12. augusta 2016, gilos, Nezaradené

 

Len nedávno bol uverejnený názor čitateľa aj s dôvetkom, že mu neprináleží komentovať konanie najvyššieho ústavného činiteľa, aj keď si ho všimol. A takto a podobne si myslí väčšina žijúcej populácie Slovákov i s tým, že my (teda my, dolu) nič nezmeníme, ani pri demokratických a tajných voľbách s nebývalým počtom strán, aby si každý mohol vybrať.

Sú ale aj isté spoločenské javy, o ktorých sa hovorí, píše i komentuje, ale bez hľadania ich príčin by sme okolo nich nemali prechádzať nevšímavo. Jednou z mnohých, ktoré znepokojujú ľudí aj vďaka výsledkom kontrolných orgánov štátu, občas objasnených korupčných príbehov rôznej podoby sú dôvody korupcie hlavne možnosti, ktoré dovoľuje skryte právny poriadok. Existujú síce vágne reči o snahe proti korupcii zasahovať a bez výnimky zo všetkých politických strán pred voľbami ale aj po nich. Nasledovné i povolebné úkony vo forme zákonných opatrení sú skutočne náznakom, že v tejto disciplíne prijímané opatrenia budú viesť k úspechu a prinesú efekt Nestáva sa to a tak príslušné zákonné opatrenia sa musia novelizovať, pretože efekt sa nedostavil. Nemohol.

Jednou, ale nie jedinou podmienkou existencie úspešnej korupcie je voľná tvorba ceny, definovaná ako pozitívum doby, ktorú žijeme a je založená na konkurencii a všemocnej sile trhu, čo je živený mýtus modernej doby. Ale je ťažko tejto podmienke z nej vyplývajúcej cenotvorby porozumieť, keď do súťaže zabezpečenia potrieb celospoločenského významu, alebo aj nákup zariadenia nad istý finančný limit, sa uchádzači v svojich návrhoch rozchádzajú v nezanedbateľných miliónoch €. Pritom ceny niektorých základných položiek (energií) a odvodov a daní sú známe a konečná suma je definovaná ako konečná, no podliehajúca mnohých dodatkov. Bolo by iste zaujímavé sa pýtať, ale bez povinnosti uchádzača o kontrakt odpovedať, ako to dosiahol, pretože všetko je kryté obchodným tajomstvom zo zákona. To by sme sa museli hlbšie ponoriť až k základom kapitalizmu, kedy sa hodnota stotožňuje s cenou a cena je stanovená pomerom medzi ponukou a dopytom.

Môžeme to ilustrovať jednoducho (s prepáčením) na obyčajnom klobúku. Ten bude mať stále rovnakú úžitkovú hodnotu, no jeho cena jednoducho vzrastie, keď bude existovať dôkaz, že na svojej hlave ho nosil nejaký významný človek, osobnosť, alebo dokonca celebrita. Podobne rôzne služby, alebo čokoľvek iné ak sa k ich základným parametrom priradí niečo mimoriadne, reklamou zvýraznené, čo má vplyv na zvýšenie ceny.

Ale prečo by na existenciu tohto základného princípu malo byť založené spoločenské bohatstvo, ktorého výška sa nedosahuje prácou a jej výsledkami, ale špekuláciou, fiktívnou cenou výrazne odklonenou od reálnej hodnoty?

Aktuálne a práve teraz, keď sa uvádzajú počty a a hodnota majetkov miliardárov medzi nimi už aj slovenských(!) je možné sa pýtať, ako je možné, že korupcia prekvitá len, alebo najviac a dlhodobo v postsocialistických krajinách. Je to iste len preto, že v našej dobe, po uskutočnenej privatizácii a rozkradnutí štátneho majetku ešte len postupne dochádza k dedičskému rozvrstveniu pôvodne rovnostárskej spoločnosti, tu my vyvolení a tam tí ostatní, menej schopní alebo leniví, čo dlho počas privatizácie spali a verili v porevolučnú spravodlivosť Teda deje sa to, čo v pravom kapitalizme sa tvorilo už dávnejšie a u nás nebude môcť v budúcich 50 rokoch skončiť, čo dosvedčujú uverejnené čísla.