Odvtedy, čo sa predseda R. Fico vrátil z liečenia dopustil sa niekoľkých zbytočných prerieknutí, ktoré vzbudzujú otázky, či je to ešte on. Raz už bol síce povedal, že ucelené komunity migrantov u nás nesmú vzniknúť, teraz nepriamo sa vyjadril k akcii Pride (vyvesenie dúhovej zástavy na zastupiteľskom úrade v Budapešti), no jeho slová k zisteniam expertov že malé expanzné zbrane, ktorými boli uskutočnené teroristické činy vo Francúzsku pochádzajú zo Slovenska, označil za tovar, s ktorým sa obchoduje rovnako, ako s inými komoditami. Keď nie naši exportéri, dodajú ich iní. A najnovšie jeho slová o hrozbe terorizmu už aj u nás vydesilo našich expertov. Nech boli dôvody pre jeho vyjadrenie k dodávke zbraní do Saudskej Arábie najvážnejšie, predsa pri exporte zbraní a munície ide aj o niečo viac. Či tie zbrane a náboje (6 mil. ks) boli na Slovensku aj vyrobené, kdesi v nejakej hale v hladovej doline alebo v Novákoch, kam nesmerujú inšpekčné orgány a či sa na ich výrobe podieľali ruky našich ľudí, alebo to bol len taký príležitostný obchod medzi podnikateľmi, kedy obchodníci ani nemusia vidieť predmet obchodovania.
Z nášho politického dávnoveku je predsa známe, že na Slovensku až do nástupu humanistu V. Havla do politiky sa vyrábali hlavne ťažké kolesové a pásové bojové vozidlá s kanónmi. Na ručné pechotné zbrane boli vždy zbrojári v Uherskom Brode (ČR) a v Považskej Bystrici náboje do nich.
Ale pokiaľ išlo len o obchod, teda nákup a následný predaj do niektorej krajiny arabského sveta, na ktorom zarobili niekoľkí podnikatelia na základe povolenia a licencií z ministerstva hospodárstva, mali by byť dôvody preverené orgánmi špeciálne k tomu účelu ustanovené. Iste, tým by sa znížilo riziko teroristických činov, že zaútočia aj na nás v svojom boji proti konkurencii medzi sebou. Ale to muselo byť oznámené.
Prirodzene ma napadajú slová plk. Ing. Polanského z katedry výbušnín Chemickej fakulty VTA, predvojnového zástupcu Škoda Plzeň pre Južnú Ameriku, ktorý s kolegom zastupujúcim Zbrojovku Brno sa vždy dohodli, keď tamojšie hraničné konflikty utíchali, aby podporili predajnosť svojej produkcie z jednej, alebo z druhej strany. Vždy sa dohodli, aby akcionári oboch spoločností boli spokojní. Svet sa nezmenil a keď nie naši, na rade sú aj iní demokrati a humanisti aby sa prejavila ich humanita s pomocou pre migrantov.