Možno i pod vplyvom prevahy negatívnych správ o našej spoločnosti s dôvodmi, že lepšie nie sú, alebo tým, že ľudia lepšie vnímajú zlé správy, ako tie dobré, ktoré by sa našli a je odvážne to niečo málo pochváliť, čo pokladáme za pozitívne a tak čitatelia píšu
Už počas čítania správy p. Kisku, prezidenta o stave republiky mnohí očakávali, že dôjde aj k dôvodom, prečo máva problém podpísať menovacie dekréty novým sudcom Ústavného súdu a tým popri existujúcich problémoch, ktoré spomenul, živí ešte jeden, ktorý je závislý len od neho, a ktorý dlhú dobu paralyzuje chod tohto orgánu.
Jeho prejav časť novinárskej verejnosti pochválila, aj keď to nebola objavná reč z hľadiska problémov spoločnosti a o tom, čo pociťuje možno celá spoločnosť dlhodobo. Korupcia, právomoc zákona, nezamestnanosť, školstvo a zdravotnícke služby sú segmenty nášho života, ktoré vnímame aj bez toho, aby o nich bolo opakovane hovorené a bez náznaku riešenia.
Na čele právneho korpusu p. Kisku, prezidenta pôsobí prof. JUDr. Ján Mazák, viacročný predseda Ústavného súdu, ktorý tento post v roku 2006 z vlastného rozhodnutia opustil a postúpil k Súdnemu dvoru, ako generálny advokát EÚ. Jeho odchod z postu predsedu ÚS bol ale spojený vnútorne s tým, že v jednej cirkevnej kauze súd mal rozhodovať v pléne, čo sa dlho odkladalo s argumentom, že súd nie je kompletný pretože už vtedy ÚS mal menej sudcov ako 13, ako má byť. Preto písomné dôvody odmietnutia terajšieho podpisu pod menovací dekrét jednému z dvoch navrhovaných (Laššáková, Mamojka) za odchádzajúceho sudcu Dobríka po 12 rokoch služby u súdu, ktorých mu predložila NR po prerokovaní vo výboroch a schválený v pléne sú neopodstatnené, málo gramotné až úsmevné. V oboch návrhoch bol uvedený málo dokázateľný dôvod, že v predchádzajúcej právnickej praxi nepreukázali obaja dostatok záujmu o text Ústavy, ako celku, alebo že s Ústavou málo pracovali, či ňou argumentovali.
Ale naviac stále pokračuje neukončený proces doplnenia počtu ústavných sudcov o dvoch, ktorých tiež v minulosti odmietol vymenovať pretože zo šiestich navrhovaných vymenoval len jednu osobu Ďalších dvoch z piatich ešte možných odmietol a žiada nové mená. Jeho písomné dôvody doteraz do Kancelárie ÚS neboli doručené. Opäť, ak sa tak stane budú to slová, že navrhovaní nemajú k textu Ústavy prednostný vzťah. Ale ani NR nevidí dôvod, aby na jeho želanie mu navrhla nový menoslov. Také právo prezidenta sa neuvádza pretože k výberu má dvojnásobok osôb preverených i ohodnotených a nie je dôvod rušiť predchádzajúce uznesenie a návrh osôb. Prečo by mala NR rušiť svoje uznesenie a bez relevantných dôvodov?
A prečo o tom písať? Len preto, že v kontexte s inými a prebiehajúcimi vnútropolitickými udalosťami to svedčí o pretrvávajúcej absencii zlepšiť obraz nášho štátu vo svete a práve teraz v tomto polroku by k tom mala byť skvelá príležitosť.
Bývalý prezident ČR V. Klaus po jednej zo svojich prednášok v debate na pocit občana, že politické zmeny po roku 1989 nepociťuje pozitívne, odpovedal tak, ako sa patrí:. Žiadna revolúcia nemôže priniesť prospech všetkým. I tá naša prospela, komu prospela, ale nie všetkým. A tak to má byť!