Roboty áno, ale čo s „robošmi“?

30. januára 2016, gilos, Nezaradené

Nie veľmi optimisticky vyznievajú riadky Lenky Buchlákovej v článku: “Roboty nahradia v práci ľudí“ hlavne tam, kde uvádza, že do štyroch rokov nahradia roboty ľud práve v montáži automobilov. A to je na Slovensku odvetvie, ktoré prierezovo zamestnáva priamo i nepriamo zo strojárenského odvetvia najviac ľudí. Kto vidí za horizont štyroch rokov?

Podľa záhlavia uvedeného článku jeho autorka bola vyslaná do Davosu, kde sa v minulých dňoch konalo Svetové ekonomické fórum. (WEF) Stretnutie konané na pozvánky i s poriadne vysokým účastníckym poplatkom (20 tis. €) sa koná každým rokom počas zimy a jeho poslaním bývalo analyzovanie ekonomickej situácie vo svete, prípadne hľadanie receptov na eliminovanie svetového hospodárskeho kolapsu v posledných rokoch. K ním sa priradila najnovšie téma vyplývajúca z pravidelnej konferencie o klimatických zmenách v Paríži, hlavne ako plniť prijaté záväzky v limitoch otepľovania zemskej atmosféry. No, keby WEF nemalo aj komerčný charakter, porušilo by organizátori jeho zmysel a preto iste najzaujímavejšou a nezáväznou témou boli roboty a prednášky o ich fungovaní. Aj z toho, čo bolo o robotoch pohovorené, že sú presnejšie ako ľudia, neštrajkujú, nebývajú nemocné a neznervózňujú ich majiteľov stálymi požiadavkami na vyššie mzdy, plynie, že im bude patriť podpora majiteľov kapitálu všade tam, kde to usporiadanie technologického postupu na páse, dovolí. V článku sa ďalej uvádza, že v najbližších rokoch sa zavádzanie robotov dotkne 65% pracovných síl v najsilnejších ekonomikách sveta, 7,1 milióna pracovných pozícii a dvoch miliónov zamestnancov.

To nie sú informácie na strašenie, skôr príprava na realitu budúcich rokov, v ktorých nebude miesto pre dnešné pozície remeselníkov pracujúcich na tradičných strojoch zaužívanými postupmi a osvojenou zručnosťou. Že mnohé profesie už teraz sú z palety obslužných, alebo pomocných činností vyradené, pozorujeme aj u nás, aj keď nebadane, potichu. Napr. zmizli sprievodcovia z električiek, rôzni predajcovia vstupeniek, či platobných výmerov, znižuje sa pultový predaj, rastie počet samoobslužných obchodov a pod.

Že tento trend, teda robotika je preferovaným a novým segmentov v rade iných profesií zatiaľ nenahraditeľných, svedčia primerané odmeny. v sektoroch, kde sa pracuje na nových systémoch využitia nových procesov a systémov. Preto profesmani v IT odvetví v odmeňovaní spolu s pracovníkmi v bankovníctve a energetike výrazne predstihujú iných, akokoľvek slovne preferovaných.

Bolo by ale naivné myslieť, že roboty a robotika sú vyvíjané len preto, aby odbremenili človeka od opakovanej fyzickej činnosti pri páse a do ktorých aplikácií sú vkladané veľké sumy peňazí. Tie peniaze sa musia vrátiť, aj keď sa výsledky v tomto procese budú skrývať za rôzne humánne slogany, či heslá. Preto, že v celom rozbehu nasadzovania robotov sa už nemyslí cielene na ľudia, ktorí v dôsledku robotov a robotiky prídu o prácu, treba o nich uvažovať v sociálnych súvislostiach už teraz. Majú sa adaptovať na iný druh činnosti vzdialenej ich dovtedajšej jednoúčelovej príprave a znalostiam, aj keď k tomu nemajú talent, vek, alebo podmienky? Podľa postojov mocných tohto sveta sa majú starať o seba sami. Ale kto potom bude kupovať ich produkciu z výrobných pásov, ktoré obsluhujú roboty? Keď síce pribudnú ľudia s nevídaným počtom voľných dní, ale bez primeraných zdrojov na nákup zbytočností vnucovaných reklamou?

Totiž to, čo by mohlo byť nápomocné dôsledky robotizácie zmierňovať, je obnova tých činností, ktoré sa z nášho života vytratili – údržba a opravy. Pokus dať si niečo opraviť za primeranú cenu a z domácich spotrebičov, končí vždy pri nedostatku náhradných dielov, tesnenia, ložiska alebo prilepenie podrážky s vetou, že ide o typ, ktorý sa už neopravuje, je dávno zabudnutý s doporučením kúpiť si nový, najmodernejší typ, či aparát. Ale takto vývoj nemôže beztrestne pokračovať, pretože ochranárski aktivisti i štátne inštitúcie budú evidovať čoraz viac nedovolených skládok rôzneho odpadu bez jeho využitia.

Ale kto by potom zvyšoval HDP, ten fetiš, zaklínadlo a meradlo úspešnej ekonomickej činnosti? Viac, rýchlejšie a lacnejšie pre výrobcu a s menším ohľadom na prírodu, vonkajší vzduch, ktorý dýchame zatiaľ bezplatne, vodu, za ktorú už platíme a nakoniec i na človeka.