Je skutočne odvážne spájať pád lietadla A 321 ruskej spoločnosti Kogalymavia nad Sinajom s celkovom aktivitou radikálnej časti islamského sveta a najmä teraz, keď sa konečne vo Viedni stretli zástupcovia znepriatelených strán konfliktu v Sýrií, aby rokovali? Možno i preto Rusko a Egypt, kde došlo k pádu, kategoricky odmietajú zásah lietadla raketou, ako nemožný a v takej výške cez 9 km a s takou presnosťou. Ostatné možnosti, ako reálne, nevylučujú a spoliehajú sa na výsledky fyzickej kontroly trosiek lietadla a záznamy z čiernych skriniek.
Ale keď zosumarizujeme aspoň tie známe skutočnosti, ktoré hýbu dnešným svetom a ktoré sa dotýkajú aj nás v primeranej miere, potom nemôžeme ignorovať žiadny element udalostí v ňom.
Je ale smutnou a ťažko vysvetliteľnou realitou, že hromadný exodus ľudí zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, Somálska či Líbye je len dôsledok vojny a práve v Sýrii. Aj inde, aj keď v rôznom čase, ale aj v našej pamäti, boli vojny, ozbrojené konflikty, no takýto masový únik ľudí, sme ešte nezaznamenali. Predsa tých príčin, ktoré sa stali pre ľudí rozhodujúcich sa pre útek musí byť viac a na najvyššej úrovni európskych štátov sa riešia len kvóty, dĺžka a výška plotov na hraniciach a výklad pojmu „technické zabezpečenie“, prípadne vyslovovanie názorov, kto lepšie, alebo ústretovejšie problém utečencov rieši.
V pozadí celej situácie, ktorá nastala a zamestnáva médiá v miere únosnej je eskalácia islamského náboženského fanatizmu a jeho export za prirodzené hranice jeho doterajšieho vplyvu – učenia. A jeho prejavom je samostatná existencia Islamského štátu, ako nový pojem a štátu bez hraníc, no s prejavmi svojej životaschopnosti v podobe, ktorá neznesie morálne a etické hodnoty európskej civilizácie. Ale aby vzniklo také niečo, čo neuznáva základné hodnoty ľudstva, ako sú definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, museli byť popudom k tomu práve ich ignorancia i v krajinách hrdiacich sa svojimi demokratickými tradíciami.
Veď ozbrojení príslušníci IS sú mladí ľudia bez elementárnych pracovných návykov a trvalo nezamestnaní, ktorí prešli ideovou a vojenskou prípravou ochotní k obetovaniu sa za vec náboženstva i s dôsledkami, smrťou, ktorá je pre nich ako prirodzená obeť, veď budú žiť vedľa proroka Mohameda, niekde na nebesiach.
Už dve vojny v Čečensku-Ičkérii mohli signalizovať, že nešlo len o vymanenie sa krajiny zo zväzku s Ruskom, pretože to bola surová vojna z oboch strán konfliktu s rezaním hláv, popravami, mučením zajatcov, teda poznačené prejavmi, ktoré sa stali praktikami bojovníkov IS navŕšené ničením historických pamiatok a pred TV kamerami. Ani nastolenie kratšieho pokoja zbraní v jednej časti sveta neznamená, že by sa situácia upokojila, mení sa len taktika, formy teroru a v rôznych častiach sveta. Od Bostonu-maratón, Paríž-redakcia týždenníka, Londýn-metro, ale najmä Moskva-metro, letisko, divadlo, Beslan-škola, Buďonovsk-nemocnica.
Ak teraz vieme, ako sú rozdelené mandáty, že spojencom Saudskej Arábií, štátom profitujúcim z podzemného bohatstva ropy a plynu sú USA, kým nad Sýriou drží ochranný štít Rusko a Irán, potom sa ľahšie vieme zorientovať v pomeroch, ktoré nastali rozpútaním občianskej vojny práve tam, v Sýrii. Nekompromisné požiadavky Saudov na samom začiatku rozhovorov vo Viedni, aby Al Asad zmizol z politickej scény nebude konečné a postačujúce pre mier, pretože tu stále ostáva IS. Otrepané klišé, že rozhodnú demokratické voľby, nemôže platiť už len preto, že milióny občanov Sýrie sa nachádzajú za hranicami krajiny a čo ďalej? Aká a čia vláda bude vládnuť do ich konania? Kto vie, nech odpovie, najskôr IS!