Zo slov našich najlepších satirikov, či humoristov o minulej dobe sme sa mohli nasmiať, keď nám hovorievali, že ich v tej dobe boleli ruky, keď všetko bolo len o robote. O rýchloobrábačoch kovov, ťažkotonážnikoch voziacich rudu do Ostravy, robotníčkach z textiliek, dojičkách kráv, alebo o pestovateľoch obilovín. Je pravda, že to bolo o práci a ľuďoch práce, ale práca (možno i teraz) nás živí, možno i tých čo len pracujú, ale nepodnikajú.
Dnes je to všetko iné. Stále sa dozvedáme a najčastejšie o požiaroch, krádežiach, haváriách, vraždách, streľbe v baroch, alebo bitkách v osadách, o prípravách na búranie zdevastovaných panelákoch alebo o tom, aké nové a najlepšie technické prostriedky na boj proti porušovateľom zákonov, budú zakúpené pre policajtov, ale aj iné vzrušujúce a najnovšie bulvárne. správy, ktorá s kým a kedy a ako. Skrátka to, čo najviac zaujíma dnešného človeka pretože od práce bolia ruky.
O tom čo sa deje za bránami pôvodne slovenských firiem v držbe zahraničných vlastníkov nič, alebo skoro nič. Len ak dôjde k požiaru, alebo k smrteľnému pracovnému úrazu, niečo do mikrofónu povie hovorca, že všetko je v rukách polície a odborníkov. O inom len vtedy, keď šikovný podnikateľ počas noci nechá odviesť stroje, aby ráno stáli jeho zamestnanci pred bránou a “tešili sa“, že budú bez práce, že štát sa o nich postará. Alebo vtedy, keď ½ roka nedostávajú mzdu, aj keď pracujú a môžu premýšľať od koho si požičajú na prežitie v budúcich dňoch, pretože podľa hovorcu peniaze sú už na ceste, len banka ich nechce uvoľniť. No, čo už, ľudia si zvykli frflať na nízke mzdy a spomínajú na to, čo mali kedysi, závodnú jedáleň, či závodné zdravotné stredisko alebo nočné sanatórium a pod.
Skrátka zmenilo sa oficiálne videnie reality a mienkotvorné médiá postupne prechádzajú na veľavravné titulky, aby boli v záplave bulvárnych novín predajné aj bez životodarnej reklamy.
Aj preto primitívne a tajuplné informácie o účtoch predsedu vlády, ktoré našiel poslanec Matovič na stole, sú zveľaďovaním rozvinutého slovenského public relations a ich foriem, osloviť zvedavých poslucháčov a teraz už aj mávaním s obálkami, ktoré ide posielať na príslušné orgány a pamätlivý toho aby sa nestratili, až na tri úrady. To patrí už do novej mediálnej kultúry a povinnosti informovať občanov! Doklady sa dajú predsa kúpiť, ako hovorí sám p. Matovič. A to v čase, keď sú aktuálnejšie iné problémy, vzniklé anabázou utečencov z Blízkeho východu do Európy a s otázkou, čo bude v najbližších dňoch, ako bude EÚ reagovať na odmietavé stanovisko krajín V4 ku kvótam prijímania ľudí na úteku, najmä zo Sýrie.
Preto teatrálny počin poslanca Matoviča a anonymné doklady o miliónoch predsedu vlády v Belize potreboval naliehavo zaradiť do svojho programu práve teraz, pred začiatkom predvolebnej kampane, aby sa nestratil, keď dôjde k zápasu o voliča.. Slovensko má v tomto smere svojráznu podobu, svoj folklór, ale aj výsledky. Časť voličov má rada rázne a jednoduché slová a recepty na rýchle riešenia a najmä ráznych politikov, ale ktorým chýba pozitívny volebný program. Hlavné je byť v obraze.