Už v roku 2004, počas konania XXVIII LOH v Aténach bolo zjavné, že ich konanie finančne presahuje možnosti gréckej ekonomiky a vzniklý dlh z úverov na výstavbu športovísk, ubytovacích zariadení a primeranej techniky, bude treba raz splatiť. Ak k tomu pripočítame začiatok hospodársko-sociálnej krízy kapitalizmu od roku 2008 pochopíme, že pre Grécko, no nielen preň, nastali kritické časy s potrebou ďalších finančných injekcií rozhodujúcich bánk na splácanie nesplatených dlhov a dlhy rástli.
Zhoršujúca sa ekonomická situácia krajiny, rast nezamestnanosti na 25% aktívneho obyvateľstva a tým pokles tvorby HDP a rôzne opatrenia definované ako “uťahovanie opaskov“ rádových občanov viedli konečne k pádu vlády A. Samarasa, ktorá ich nariadila a k predčasným voľbám, ktoré ako sa dalo čakať a nielen v tejto krajine, k víťazstvu strany Syriza, strany ľavicovej. Jej predseda A. Tsipras svojim programom ostro orientovaným na záchranu, no za cenu ochoty veriteľských skupín bánk poskytnúť Grécku úľavy v splácaní starých dlhov, no v patovej situácii a s potrebou nových úverov, narazil.
Totiž ochota MMF, ECB i EK bola by väčšia, možno veľkorysá, keby v januári nebola zvíťazila ľavicová strana a jej leader, človek ktorý odmieta chodiť, ako sa patrí medzi gentlemanmi v obleku s kravatou. To bude hlavná prekážka pomoci Grécku ako ukázali reakcie nemeckého ministra financií, ktorý a spolu s nim i ďalší záchrannému plánu(balíku) doručenému do Bruselu 2 min. pred vypršaním ultimáta neveria a pokladajú ho za nereálne sľuby. Tým vlastne spochybnili existenciu gréckej vlády a jej práva a legitimitu, čo nebývalo dosiaľ zvykom. Ale predsa. Dôvody k takému pohľadu sú. Ako hovorí v inej súvislosti hokejista M. Šatan voľby boli demokratické, ale nie férové.
Schôdzka ministrov financií EÚ nateraz neprijala grécke návrhy a tak nedeľná schôdzka bude prebiehať v rozpačitom ovzduší. I preto, že pán W. Schäuble žiada, ako najväčší odporca pomoci Grécku, aby do reforiem bola zahrnutá privatizácia doteraz časť ešte majetku štátu(prístavy, železnice i cestné komunikácie) a aby reprezentovali spolu cca 50 mld. € istiny za dlhy.
Dlhy Grécka nie sú izolovaný problém EK, pretože ich prípadný odpis by bol príkladom aj pre riešenie iných dlhov v štátoch EÚ, čo by znamenalo reťazovú reakciu a rozklad súručenstva založeného na disciplíne voči najsilnejším členom. Najviac nás môže udivovať bezmedzná poslušnosť a ústretovosť k názorom p W.Schäubleho našich reprezentantov. Nie je to preto, že Slovensko prešlo podobným ozdravným obdobím reforiem, v ktorých sme prišli o rozhodnú časť fyzického majetku štátu po roky zveľaďovaného ľuďmi práce a ich umu? Kde je ten majetok teraz, keď naopak náš štátny dlh činí každoročne okolo 53% HDP, nezamestnanosť neklesá pod 12%, rastie nenávratný odchod vzdelaných mladých ľudí za prácou do cudziny a pre potenciálnych investorov musíme vytvárať priemyselné parky o rozlohe cez 700 ha na vysoko bonitnej poľnohospodárskej pôde pri poklese domácej produkcii potravín.
Keby nebol MOV v minulosti rozhodol tak, ako rozhodol Grécko by nemalo Hry a možno i menší dlh.