Samochvála a odhalený nepriateľ.

17. júna 2015, gilos, Nezaradené

 

Hillary Clinton vyrazila do boja o svoju nomináciu v radách demokratov v budúcich voľbách prezidenta USA. Mieni to vážne a tak prisľúbila lepší život pre priemerných Američanov, dokáže, že národ má vo svete najlepšie podmienky pre rozkvet krajiny a že trvalým nepriateľom krajiny je Rusko

Jej prvý z množstva prejavov, ktoré sú ešte len pred ňou bol poznačený tým, že k Rusku priradila KĽDR a Irán, čo nie je v rozpore s terajším stavom vzájomných vzťahov, ktoré sú už horšie ako boli v dobách zvaných „studená vojna“. A tie dva doplnkové štáty majú byť dôkazom, že premýšľa globálne, ako sa patrí na bývalú a skúsenú ministerku vecí zahraničných.

Istým spôsobom, definovaním Ruska ako hrozby a nepriateľa USA reagovala aj istá agentúra, ktorá v štáte Severná Karolína oslovila istý počet občanov len tak, z recesie, či by súhlasili s takým konaním vlády a generálov v Pentagone, aby na Rusko bola zhodená atómová bomba. Responenti nepochopili, že ide len o taký žart a väčšina vyslovila súhlas Na to, že by tak v zápätí konali i Rusi a opačne im nedošlo. Aj to svedčí o istej úrovni úvah o možnostiach USA v celosvetovom ponímaní.

Je však príznačné, že už aj priemerní Američania pokladajú Rusko za svojho nepriateľa, čo teraz H.Clinton bude využívať v nominačnej kampani. Pritom dôkazy, ktoré by mali jej názor potvrdiť nemá, ak odhliadneme od jej skúseností a kontaktov s ruskými predstaviteľmi počas svojej funkcie. Isté je len to, že ústupky zo strany Ruska, ako svoje víťazstvá nedoložila a tak straší. Vždy išlo len o kompromisy a rovnováhu síl.

Je pravdou, že dôvody prečo H. Clinton pokladá Rusko za najväčšieho nepriateľa USA vyplýva z tradičnej predstavy amerických predstaviteľov, že celý svet sa bude ďalej riadiť a podriaďovať americkým záujmom, čo Rusko už neplní, pretože tiež dbá o svoje záujmy, ako každý štát. To predsa nie je nič zvláštne.

Ukážkovým príkladom obhajoby vlastných záujmov Ruska je anexia Krymu so súhlasom jeho obyvateľov, prevážne Rusov. Krym totiž historicky patril Rusku, len Nikita Sergejevič, sám Ukrajinec, ho Ukrajine daroval s predstavou o dlhovekosti ZSSR. Nie je tajomstvom, že plavba ruských lodí do južných morí z Krymu by bola v terajšej situácii, keď Ukrajina sa usiluje o zaradenie do euroatlantických štruktúr znemožnená. Naviac na Kryme v meste Sevastopol majú Rusi námornú základňu, ktorú prevádzkovali po dohode s Ukrajinou za odplatu, ako napr. Bajkonur v Kazachstane. Čo je na tom nepochopiteľné? No ako argument pre definovanie Ruska, ako trvalého nepriateľa, či protivníka USA primerané okolnostiam.

V budúcom zápase o post prezidenta USA istý predstih budú mať republikáni a ich kandidát, pretože vždy boli i sú ich prezidenti „ostrí muži“, ktorí skôr konali, ako rozmýšľali o dôsledkoch svojich rozhodnutí. A možno preto H.Clinton zvolila od začiatku kampane slová, ktoré používajú republikáni so striedavými úspechmi, keď ich konanie neodpovedalo realite.