Sťahovanie národov, ktoré prepuklo novodobo v posledných rokoch a robí vrásky na čelách predstaviteľov EÚ a má juho-severný smer nemá len ekonomické dôvody. Doteraz k nim politici radili aj obavy jednoduchých ľudí o svoje životy v krajinách zmietaných vojnami a dlhodobými nepokojmi. Ako vždy sa snažia narastajúci problém dotýkajúci sa bohatších európskych štátov riešiť kvótami o prijímaní utečencov v európskych krajinách, s čím niektoré, medzi nimi i Slovensko, oficiálne zatiaľ nesúhlasia, ale napravia ich! Ozývajú sa i hlasy o tom, že dôvody exodu týchto tisícok ľudí treba riešiť v ich domovských krajinách. Ale ako a za čie peniaze by sa tak malo diať, zatiaľ nevedia ani tí, čo tieto jednoduché myšlienky vyslovujú. Oni, tí utečenci potrebujú pomoc teraz, nie o 10 rokov!
Fakty o tom, ako vyzerajú ekonomické vzťahy medzi štátmi Afriky a bohatým severom naznačila p.B.Schmognerová v svojej sobotňajšej rubrike. Niet dôvodov neveriť týmto údajom o tom, že chudobná Afrika podporuje defacto aj bohatú Európu či USA.
Ak prvé povojnové roky z globálneho hľadiska bývali označované aspoň na tejto strane železnej opony, ako roky končiaceho sa kolonializmu, kedy z afrických krajín vycúvali, či odišli Briti, Belgičania, Francúzi, nestalo sa tak, že i majetkovo a že noví vládcovia nových štátov, ktoré vznikali, nestali sa služobníkmi nadnárodných spoločností, ktoré tam stále pôsobia. Pôsobia rovnako, ako ich poznáme už aj u nás s argumentmi, že ak im vláda nepôjde na ruku úľavami, či volným pohybom kapitálu odídu tam, kde budú lepšie podmienky pre ich typ podnikania. Aj preto sa na postavení vidieckej chudoby, čo je väčšina domorodého obyvateľstva, nič nezmenilo, skôr znásobilo vojnovými konfliktmi. Slová o zákaze obchodovania so zbraňami a muníciou, ktoré už odzneli, boli odmietnuté mlčaním, alebo námietkami o slobodnom práve na obranu vlastnej bezpečnosti istých skupín a platením vojakov. Zisky dodávateľov zbraní sa nezabúdajú, len sa pripomenú v príhodnej chvíli, ako ich investícia do budúcnosti.
V súvislosti s rastom počtu utečencov z Afriky a krajín Blízkeho východu sa iste stane aktuálnym aj ich zdravotný stav, či nebezpečie zavlečenia nejakej epidémie do Európy. V tomto zmysle treba vidieť aj jedinečnú karanténnu jednotku a opatrenia zdravotníckej služby pri predpokladanom výskyte vírovej a neliečiteľnej choroby s názvom MERS u občana Kórejskej republiky. Nie je špekuláciou, že v Žiline sa vyskytol občan z Kórejskej republiky a že tam sa nachádza i závod KIA. Keď oficiálne miesta hovoria o juhokórejskej chorobe, pretože táto choroba postihla jej občanov a tamojšie zdravotné orgány ju zatiaľ nezvládli. Ale stať sa to mohlo kdekoľvek. Len drastický zákaz pohybu osôb cez hranice bol v prípade SARS, ako zabrániť rozšírenie podobnej epidémie do susedných štátov okolo Nigeru, Ghany a Toga.
I preto k debatám o kvótach, ktoré majú rešpektovať krajiny EÚ v otázke migrantov, ako riešenie musia pribudnúť aj zdravotnícke opatrenia, zdravie imigrantov, možnosť prenosu chorôb, ktoré sa v našich podmienkach môžu dlhodobo chovať celkom ináč a pred ktorými v prvom rade nemôžu chrániť rúška na tvárach zdravotného personálu.
No, čo už, to všetko sú len dôsledky koristníckej politiky mocných, ktoré sa nedajú riešiť zbierkami, alebo ukážkovými príkladmi dobrovoľníckych združení. Skôr hľadaním odpovede na otázku, prečo svet dozrel do tohto nepokojného stavu, keď sa ďalej prehlbujú sociálne rozdiely medzi vládcami svetového bohatstva a tými biednymi a bezmocnými. A to riešiť.