Ako ďalej, po realizácii Múzea 2. svetovej vojny?

9. júna 2015, gilos, Nezaradené

 

Treba veriť slovám ľudí okolo p. Kisku, že k rodine do Popradu mieni lietať pravidelne a často i počas nasledujúcich rokov vo funkcii prezidenta a v súlade so svojimi právami. Ale to nemá v princípe perspektívu.

Pokiaľ naša politická orientácia na USA vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života je príkladne úprimná a dlhodobá, potom niet dôvodov, aby aj na Slovensku a v Bratislave začali v čase, keď sa nám bude dariť a Múzeum 2. svetovej vojny na Slavíne bude vybudované, začali naši politici uvažovať o výstavbe nového sídla prezidenta funkčne podobné Bielemu domu vo Washingtone Išlo by o to, aby jeho pracovná a reprezentačná časť bola prepojená s časťou, ktorá by bola účelovo spojená so súkromnou časťou jeho rodiny.

Predsa využívať k potrebám hlavy štátu Grassalkowichov palác, ktorý býval aj letným sídlom arcibiskupov z Trnavy je dlhodobo neudržateľné. Nevieme ani ako je usporiadaný vzťah k budove, kto komu platí za prenájom, v čom vlastníctve po rôznych reštitúciách cirkevného majetku budova i s parkom je a prináleží.

Predstava, že i v budúcnosti sa budú o post hlavy štátu uchádzať osoby politicky nezávislé ale s rodinným zázemím ďaleko od Bratislavy a voľbu svojim charitatívnym programom vyhrajú, no presídliť s rodinou na dobu výkonu funkcie odmietnu je aktuálna a reálna. A bývať niekde vo vile obohnanej vysokým plotom, signálnymi zariadeniami a strážením, nemôže vyhovovať rodine prezidenta, ak ešte naviac bude mať malé deti. Sú ale aj iné, také územno-architektonické dôvody pre uvažovanie o novom sídle prezidenta.

Rôznymi výškovými úpravami v minulosti sa tento objekt dostal o nejaký meter pod úroveň okolitých komunikácií a tak miesto toho, by bol primerane, ako palác prezidenta nad okolím, dostal sa pod. Ešte aj známa kaviareň Štefanka, cez ulicu je nad úrovňou paláca. To sa musí do budúcnosti zmeniť!

Aký to rozdiel od budovy Úradu NR na Vodnom vrchu s výhľadom do blízkeho i vzdialeného okolia a aké prezieravé bolo rozhodnutie poslancov krátko po roku 1990, aby nesúhlasili s ponukou G. Sorosa odkúpiť práve dokončený súbor objektov, ktorý tam mienil zriadiť Európsku univerzitu.

Pomoc, pokiaľ je to možné nazvať pomocou, či skôr gestom, mohol by tak učiniť magistrát hl. mesta, tým že nájde vhodnú lokalitu pre tak významnú stavbu a skôr než všetko rozpredajú bohatým developerom a ostane len hrebeň Malých Karpát. S tunelom.