Pojem exekúcia, či konkurz, alebo verejný výpredaj majetku, ktorý dlhuje dlžník jednému, alebo niekoľkým veriteľom je známy a fakticky uplatňovaný v značnom rozsahu v novodobých dejinách Slovenska, no vo svete, ktorý žijeme už dávnejšie je známy a obávaný. Isté úpravy hodnoty, ktorú má vykonávateľ – exekútor počas akcie ponechať dlžníkovi bola stanovená na sumu 2 tis.€, ktorá by mala dlžníkovi ostať, aby prežil prvé obdobie po exekúcii, alebo aby začal znova podnikať. Je to jeden a veľmi osvedčený spôsob, ako rôzni konatelia pôžičkárenských spoločností predávajú „strechu nad hlavou“ ľuďom, ktorí pri podpise zmluvy o pôžičke a kadencii splátok nepostrehol alebo si nevšimli, čo ich čaká v prípade porušenia splátkového kalendára.
Pretože týchto prípadov v poslednom období pribúda a sú ich tisícky a rôzneho charakteru, od neplatenia alimentov až po stratu žiť v svojom byte, či dome, sú všeobecne známe a založené na vzťahu dlžník, veriteľ ošetrený Občianskym zákonníkom, môžeme sa pýtať, ako je to v prípadoch podobných tým, ktoré teraz rieši naša NR vo vzťahu zachrániť existenciu a prácu pre 1500 zamestnancov Váhostavu.
Napred však uvedieme, že takých firiem, ktoré dlhujú iným je veľa a ktorým tiež dlhujú iní tiež, že je to nekonečná a súvislá šnúra ktorá sa nedá narovnať do pozície obyčajných a fungujúcich finančno-obchodných vzťahov.
Už prvým a možno fundamentálnym riešením by mohla byť jednotná doba splatnosti faktúr za vykonané služby, výkony a dodávky. Ale ak drobní musia platiť do 14 resp. 30 dní a veľké firmy so zahraničným vlastníkom do 120 dní (to je predsa tretina roka!) potom už na začiatku dodávateľsko-odberateľských vzťahov je prekážka k nastaveniu partnerských a rovnoprávnych vzťahov.
Z istých poznatkov to môžem tvrdiť preto, že faktúry predkladané za vykonané práce živnostníkom v rozsahu 10-20 tis. € tunajšiemu podnikateľskému veľkopodniku musia ísť na overenie, či kontrolu do sídla majiteľa spoločnosti v cudzine, ktorý má firmu na Slovensku To nie je len nedôvera k tunajšiemu správcovi jeho majetku ale hlavne čas, počas ktorého môže centrála robiť, či konať iné bankové operácie s cudzím kapitálom, skrátka obchodovať, čo je mimoriadne výnosné až ohromné.
Ak by sme sa vrátili k spôsobu vymáhania nesplatených dlhov dlžníka veriteľom, či veriteľovi formou exekúcie u fyzických osôb, alebo úvahám, či konkurz bude horší, ako reštrukturalizácia, potom sa vynárajú aj iné otázky, o ktorých sa verejne nehovorí. Pri konkurze, či vyrovnaní môže sa proces dotknúť len majetkovej podstaty dlžníka, teda právnickej osoby, jej formy ale nie nepoznaného vlastníka, osoby s menom a adresou trvalého bydliska. Ale predsa, ako sa dozvedáme, vlastníci svoj súkromný majetok nadobudli z dividend, či zisku spoločnosti v čele ktorej diskrétne stoja, či stáli s istými právomocami a vlastníctva počtu akcií a ich výnosnosťou. Tie ich milióny prečo by nepatrili do rozsahu vymáhateľného dlhu? Predsa to, čo majiteľovi, fyzickej osobe natieklo do jeho súkromného budgetu sa dá zistiť z rozdelenia zisku na valnej hromade spoločnosti na neho, alebo na jeho iné spoločnosti.
Alebo to, čo je napísané je výplod mozgu, ktorý nepozná Ústavu SR, jej článok 20 v plnom znení, najmä odst. 3 a nevyzná sa v pravidlách kapitalistického hospodárskeho systému? Možno oboje a preto to tak pevne zapadá do obrazu našej doby.