Výstavba a existencia vodných diel a objektov na horných úsekoch Váhu je i bude i v budúcnosti spojená s podnikom Váhostav n.p. Liptovský Hrádok, ktorý teraz v dôsledku zlého riadenia sa dostal do finančných ťažkostí, pri výstavbe vysúťažených a cielene podhodnotených cien prác na diaľnici D1.Záväzky vo výške 136 mil. € a po lehote splatnosti je, ako už akciová spoločnosť, nespôsobilá zaplatiť svojim subdodávateľom na stavbách vôbec, alebo len vo výške 54,4 mil. € postupne z čoho dostanú banky v plnej hodnote 28,3 mil. € a neodkladne. Ostatní vraj, podľa predstáv predsedu vlády, postupne z budúceho zisku! Ale ten sa dá úmyselne skryť v rôznych nákladových položkách a môže byť aj nulový. Kto spočíta kubíky odvezenej zeminy a tie kilometre, čo kedysi sa ešte dalo. Ale dnes?
Stane sa tak v dôsledku rozhodnutia vlády podnik (či firmu?) reštrukturalizovať a nie uviesť firmu do konkurzu. Rozdiel medzi oboma formami konca je v tom, že za pôžičky ručil podnik bankám zálohovaním svojho imania, kým v konkurze by si veritelia rozdelili „rukou nedielnou a spoločnou“ to, čo by zostalo po bilancii a splatení konkurznej podstaty veriteľom aj s bankami. A akú cenu by mal odhad skutočnej hodnoty firmy, ťažko predvídať.
Akokoľvek a čokoľvek bude NR prijímať na hojenie rán veriteľov podniku s prihliadnutím aj ku 1500 kmeňových zamestnancov vo forme účelového zákona, nebude sa to vymykať z existujúceho rámca spoločenstva, v ktorom aj konkurz (verejná dražba) patrí neodmysliteľne k pilierom, na ktorých stojí systém, do ktorého sme sa pretransformovali od roku 1990.
Ide však o niečo iné, o čom sa zatiaľ nehovorí, alebo nepremýšľa a tým je budúca sociálna istota a existencia práce pre zamestnancov Váhostavu, ale aj budúcnosť vlastného diela, diaľnice D1. Predsa tí zamestnanci napriek neistote a otrasom zo strachu o svoju prácu a rodiny sú pre dielo potrební a rovnako môžu byť zaradení ako teraz na Váhostave. Alebo úseky, ktoré vysúťažil podnik s najnižšou cenou ponuky, budú opustené a diaľnica sa nedobuduje v niektorom z početných náhradných termínov? Určite nie a práce na diele budú pokračovať. Ukáže sa tiež, kto zo subdodávateľov Váhostavu skutočne zanikne v dôsledku vyhlásenej reštrukturalizácie a nedostatku vlastného kapitálu platiť ďalej svojich pracovníkov na stavbe, materiál, energie a odvody, a kto prežil. Ako vždy, najhoršie na tom budú jednotliví živnostníci, vykonávajúci špeciálne práce s vlastnou zodpovednosťou za seba, do ktorej pozície ich dotlačil slobodný podnikateľský systém.
Keď existuje konkurencia, potom by mala NDS ako investor v zapätí odháňať záujemcov o práce na diele všade tam, kde zlyhal Váhostav. Alebo bude stačiť, že vzniklé škody pôjdu na vrub tých, čo ich nezavinili?
Keď pred časom, na začiatku prvých informácií o problémoch tejto firmy znázorňovali médiá schémy o vlastníckych vzťahoch a vlastníctve, na vrcholku pyramídy stál Váhostav a jeho majiteľ Juraj Široký a potom smerom nadol sa vlastnícke účasti rozširovali až skončili u nepoznaných, ale skutočných majiteľoch a tí sú a budú stále v anonymite a tak budú mimo trestnej a majetkovej zodpovednosti za svoje dielo, na ktorom je založený existujúci spoločenský systém chránený zákonmi.
Predsa tržby za práce pre NDS existovali, ale kam boli odvádzané sa občianska verejnosť dozvedieť nesmie, pretože by bola porušená ochrana bankového tajomstva.
Ináč p. Juraj Široký začínal svoju podnikateľské kariéru ako výkonný šéf spoločnosti HC&CS (Harvard Capital &Consulting Slovakia v službách Viktora Koženého. Stačí?