Roky, ktoré uplynuli od konca 2.svetovej vojny boli charakteristické rozdielnym vnímaním reálnych skutočností, ku ktorým vtedy došlo a reakciou veľmocí na ne. Rusko, ako jedna z víťazných mocností usilovalo o zachovanie svojho vplyvu v krajinách, ktorými prešli ich armádne zbory ťažkou cestou do Berlína.
Povojnová obnova ich krajiny hrubo poznačila životy ich ľudí na dlhé roky, ale aj ekonomický systém, do ktorého zapadlo aj bývalé Československo. Nebude reč opakovaná mnohými novinármi, politikmi a príležitostnými rečníkmi o skrivodlivostiach, ktoré sa stali a ktoré pociťovali a iste i pociťujú dnešní politici, aby navodili argumenty neotrasiteľnej správnosti o našej súčasnej orientácii a členstve v EÚ a NATO, s otázkou kde by sme mohli byť keby nás neokupovali Rusi. To je taký zjednodušený pohľad na budúcnosť, taký politický. Aký je ale dopad medzi stagnáciou socialistického plánovacieho hospodárstva pred rokom 1989 a terajšou finančnou, sociálnou i hospodárskou krízou, ktorá započala a ešte neskončila od roku 2008?
Uplynulé a dlhé roky to neboli len májové pochody, heslá, zástavy a politické prejavy z tribún námestí, ale aj, či najmä, vytváranie ekonomických vzťahov, na ktoré Slovensko bude ešte dlho a opatrne reagovať. Všíma si niekto z publika, ako pozorne sledujú experti ešte existujúce obchodné vzťahy s Ruskom? Stačí uviesť, že dopravné trasy hlavných energetických surovín (ropa, plyn, ruda, uhlie) smerujú stále aj do krajín západnej Európy cez naše územie a môžu byť o krátke 2-3 roky minulosťou a zbytočné. Kto postrehol, že celkom a bez mediálneho vzruchu bol do prevádzky uvedený plynovod ruského plynu do Nemecka po dne Baltického mora? Že bez ohľadu na politické manévrovanie a nepokoje na Ukrajine a je to predsa susedná krajina, dôvody pre trasy vedúce cez celé Slovensko, boli politické. Rovnako mohli viesť cez Maďarsko, či Poľsko. Čo ak v najbližších rokoch dôjde reálne k presmerovaniu trasy hlavne ruského plynu južným smerom, cez Turecko do Grécka? Čo potom? Výnos z prepravy plynu cez naše územie prináša do ŠR okolo 300 mil € a zánik prepravy skrze nezodpovedné názory našich zahranično – politických expertov (Šebej, Mesežnikov či Duleba) vedie k nedbalosti o našu ekonomickú budúcnosť. Doteraz sa nepodarilo mnohým pochopiť, či aspoň všimnúť si, že príchod zahraničných firiem k nám sa dotýka vždy rovných, poľnohospodársky najvýnosnejších plôch a v blízkosti diaľnice, či rýchlostnej cesty? Aj preto je naša industriálna mapa tak jednostranná.
Síce zatiaľ po ŠRT až do US Steel premávajú súpravy nákladných vlakov naložených peletkami rudy z ŤUK v Krivom Rogu (či Rohu), no ani táto logistika nemá iste stálu hodnotu. Čo ak budú po čase rudy z Kiruny (Švédsko) pre vysokopecné procesy cenovo výhodnejšie a po skončení úľav štátu na cene elektrickej energie začnú strašiť majitelia odchodom do Rumunska?
Rusko je veľká krajina s veľkým počtom obyvateľov, ale vzťah k nej zo strany USA je nateraz ako k uličníkovi, ktorého treba trestať za jeho minulosť a preventívne aj za predpokladané úmysly. do budúcnosti. Rovnako ako voči štátom, ktoré sa podľa istých kritérií dostali do zoznamu na odplatu za neposlušnosť. či teroristické činy ich občanov. Ak pred 30-40 rokmi sa tresty nazývali embargom, teraz sú to sankcie rôzneho charakteru vo finančnej sfére znemožňujúce prístup k úverom v bankách celého sveta, pretože banky sú už dávnejšie prepojené a vzájomne koordinujú svoju úverovú politiku. Svedčí to o tom, že vládcovia finančného sveta získali už dominanciu nad politickými predákmi, ktorým diktujú svoje videnie toho najefektívnejšieho receptu, čo môže ešte zachrániť tento ich svet.
Pred niekoľkými dňami navštívil Bratislavu Mr. Daniel Fried, koordinátor sankčných opatrení USA voči Rusku, aby v v rozhovore s redaktorom RTVS vyslovil názor, že pokiaľ Rusko neustúpi v svojej politike a činoch voči Ukrajine(?) majú pripravené ešte tvrdšie sankcie. Odpoveď ruskej strany z ministerstva financií, kde asi ich analytici vedia v čom by spočívali, znamenalo by to vojnu, iste zatiaľ finančnú i s nasledujúcimi dôsledkami obrany vlastných záujmov spôsobom, ktorý by pokladali za primeraný situácii.
To ozaj neexistujú rozumné bytosti v Kongrese USA, ktoré by takéto sankcie nedovolili ďalej stupňovať? Až tam siaha ich snaha o hegemóniu USA nad celým svetom s rizikom možného zániku civilizácie?
EÚ i NATO je v tomto ohľade v pozícii podriadeného satelita, no skúsenosti o obetiach a škodách spáchaných počas vojny už pred mnohými rokmi sú stále v nás a o čom USA nemajú ani predstavu a vlastné skúsenosti, ani predstavu, čo by znamenala skutočná reálna vojna a čo by sa dotklo neodvratne aj ich územia.? Že počas 2.svetovej vojny podporovali aj Rusko svojimi dodávkami áut a vojenskej techniky, ale všetko na úver, ktorý musela ruská strana splatiť. Čo my vieme o Zmluve o pôžičke a prenájme? Nič! Na vojne preto najviac zarobili práve ich zbrojárske firmy a banky To by neboli len bez pilotné lietadlá zhadzujúce bomby na strategické mestá za Uralom, ale na odvetu veľké strediská riadenia operácií na diaľku v Nevadskej púšti, či v Kalifornii. A my maličkí, boli by sme v tom naplno. Rusko je stále veľká krajina a tých rakiet by bolo potrebné veľmi, ale veľmi veľa. aby zničili rozhodujúcu časť potenciálu obrany.
Rusi v tomto ohľade sú menej nervózni, tých vojen už prežili v svojej histórii niekoľko a víťazne.