Pamätám na lety, kedy pravidelne po dosiahnutí predpísanej letovej hladiny prišiel medzi nás, pasažierov kapitán lietadla v bielej košeli s viazankou, aby sa nám predstavil, pousmial, niekoho bojazlivého potešil slovom a vrátil sa späť do kabíny plniť spolu s kolegami povinnosti, aby nás šťastne doviezli do cieľa cesty.
Teraz, po samovražde pomocného pilota so všetkými osobami na palube lietadla dcérskej spoločnosti Lufthansa a popri detailoch, kedy sa pilot nemohol vrátiť do cockpitu sa dozvedáme, že v USA už dávno predbehli európske, možno i iné spoločnosti v zahraničí aby zabránili podobným tragickým udalostiam. Tam platí, že v kabíne pilotov musia byť vždy dvaja, aby v prípade mimoriadnej situácie mohol jeden z nich riadiť bezpečne lietadlo ďalej a tým zabrániť podobným udalostiam. i najhoršiemu, alebo spacifikovať kolegu so zlým úmyslom.
V podrobných ukážkach, ktoré v tejto súvislosti sa objavili v dostupných správach TV sme mohli vidieť opak toho, čo sa stalo, teda to, ako je zložité aj školenému personálu steawardov dostať sa k pilotom cez opancierované dvere kabíny a koľko úkonov musí vstupujúci nesúci napr. kávu, alebo minerálnu vodu pilotom vykonať, koľko a opakovane stláčať tlačidlá vedľa dverí a pritom je stále v pozornosti TV kamery s obrazovkou v kabíne pilotov.
To všetko sú technické opatrenia na vylúčenie prípadov, keď do cockpitu sa dobýjali teroristi s cieľom zmeniť kurz letu a ktoré zaviedli povinne americké letecké spoločnosti po vynútenej zmeny trasu letu lietadiel, ktoré postupne narazili do WTC v NY.
Niečo podobné bolo aj u nás, keď na linkách ČSA medzi pasažiermi sedával na zadnom sedadle pri chodbičke nenápadný a ozbrojený muž, ktorý do lietadla nastupoval vždy posledný a jeho sedadlo chránili letušky pred obsadením pasažierom, ktorý nevedel o čo ide. Tak vtedy, keď sa množili únosy našich lietadiel z vnútroštátnych liniek a z prikázaného smeru ich únosca odklonil smerom na Mníchov Ale po čase tento spôsob ochrany cestujúcich, ktorí nemali záujem opakovane letieť do Mníchova sa zrušil, ako zbytočný málo efektívny. Utekalo sa ináč, cez Juhosláviu.
No ochrana občanov v akejkoľvek minúte ich pohybu sa zlepšuje a opäť sú nám príkladom USA. Po masakre, v ktorejsi škole, keď bývalý žiak, či absolvent prišiel do školy a vystrieľal polovicu žiakov, ktorí sa nestačili skryť pod lavice i s učiteľom, rozhodol vtedajší prezident B.Clinton, že školy musia mať vstupy do budov školy opatrené indikačným rámom, cez ktorý budú vstupovať všetci, ktorí tam majú čo robiť. A že to bude fungovať, má sledovať (dnes už monitorovať) vždy jeden Afroameričan v uniforme (niečo ako náš mestský policajt) a komu niečo v batohu, či vrecku cinkne, musí sa preukázať tým, že to, čo cinklo predvedie osobne, alebo sa do školy prestrieľa. Podľa okolností.
K takým a podobným opatreniam na ochranu bezpečnosti občanov, ktoré sú už bežné v USA, alebo už aj u nás, musíme pripočítať trvalé monitorovanie ulíc, významných štátnych budov a podnikateľských areálov, letísk (tam asi najdôkladnejšie) až po pancierované dvere do bytov s TV kamerami pri zvončeku, ktorý sa uvedie do činnosti po stlačení tlačidla..
To všetko a spolu je jedinečným podnikateľským odvetvím dneška, kedy sa nebadane stráca individualita každého z nás. Ak k týmto technickým prostriedkom pasívnej ochrany pripočítame aj odpočúvanie linkových a mobilných telefónov, potom sme ľudsky už holí.. Síce vlády vo vleku podnikateľských gigantov argumentujú povinnosťou chrániť občanov pred možným nebezpečím ktoré nám neustále hrozí, no že súčasne získavajú intímne informácie o našom živote, aby efektívne orientovali tendencie spotreby a svoj prospech, sa mlčí. Možno zámerne, aby nás neznepokojovali viac, ako treba.
Ale takto to predsa vo svete, ktorý sa deklaruje ako najdemokratickejší, nemôže pokračovať. Len či rast napätia z terorizmu a vznik ozbrojených konfliktov v rôznych častiach sveta nie je potrebný pre rozvoj výroby a predaj zbraní ale aj iného materiálu pre sledovanie Či nedostal už občiansku dimenziu, aby sa násobne zužitkoval? Ide predsa o obchod. A keď sa zistí adresa víťaza, bude mať kto splácať úver, ktorý mu bol poskytnutý na mnoho rokov, i s úrokmi za riziko ropou, plynom alebo vzácnymi kovmi. Podobne, ako to bývalo v rokoch kolonializmu ešte pred 50 rokmi.