Predstava o možnosti zakázať zdravotným poisťovniam tvoriť zisk, ktorú vyslovil v relácii „O 5 minút 12“ predseda vlády je scestná a nerealizovateľná, dokonca bola by proti princípom kapitalistického podnikania, podnikať a tvoriť zisk. Logické síce je odôvodnenie, ktoré odznelo, že ide o verejné financie, peniaze občanov, ktoré poisťovniam posiela štát za svojich a firmy za svojich zamestnancov
Na druhej strane návrh p. Fígela, aby skôr začali pátrať po príčinách korupcie a spôsoboch ako ju vylúčiť zo spoločnosti a podnikateľského prostredia je tiež v princípe zbytočný. Vyplýva taktiež z existencie kapitalistického spoločenského poriadku a rovnako z axiómy, že základom podnikania je tvorba zisku a zisk, ako podmienka rastu. Korupcia, alebo v reči zrozumiteľnej podplácanie nie je predsa nič iné, ako istá forma podnikania ktoré nemá verejne deklarované pravidlá, nepodlieha daňovým odvodom, ale funguje. Je rozmanitá, vysoko prešpekulovaná, ktorá ako taká predbieha všetky trestno-právne normy, no je nutná pre fungovanie výmeny tovaru a služieb.
Veľmi jednoducho a zrozumiteľne pred TV kamerami bol to pred časom na ceste z budovy súdu, kde prebehlo niektoré z mnohých pojednávaní kauzy Drukos a jej majiteľom p. Mojžišom. Podvod na účastníkoch hry, ktorú poznáme ako pyramídovú označil dotyčný jeho obhajca jednoduchou vetou, že išlo v tomto prípade o podnikanie a jeho účelom je predsa tvorba zisku. To ostatné je len v rovine etickej s istou mierou slušnosti, aký je pre podnikateľa zisk primeraný. Ale s takými kategóriami sa podnikateľ nikam nedostane.
Naše špecifikum, či zvláštnosť spočíva v tom, že na kapitalistickú cestu existencie spoločnosti sme vykročili pred niekoľkými málo rokmi a kedy v náhlosti sa prejavili tie možnosti korupcie, ktoré v iných kapitalistických štátoch sú už zažité, utvárali sa dlhodobo a nie sú tak vnímané. Preto tie naše sú také vypuklé a oči kolúce vo všeobecnosti a tak sa aj predkladajú verejnosti, no bez súdnej dohry. Sú v princípe právne nenapadnuteľné.
Nedávny ústredný titulok novín, že pribúda boháčov, z čoho ľudia vinia kapitalizmus a text článku pod ním je výrečný, no treba dodať že rôzne formy postihu mimoriadneho rastu prosperity daňovými zaťaženiami neviedli a nebudú viesť k poklesu úniku kapitálu do istých štátov sveta a k poklesu nerovnosti medzi top-boháčmi a chudobou. Predsa foriem úniku z daňovej chobotnice je mnoho a všetky majú legálnu podobu a preto sú nežalovateľné.
Ak by sme sa vrátili k začiatkom témy o zákaze tvorby zisku v našich zdravotných poisťovniach, ktoré mali byť dôkazom o vytváraní konkurenčného prostredia, môžeme sa pýtať, ale aj o iných finančných inštitúciách, koľké z nich sú vo väčšinovom vlastníctve domácej kapitálotvornej vrstvy? Určite žiadna a vieme i to, že zahraničné firmy boli prvé, pretože poznali skrze svojich sympatizantov od nás dlhodobo naše prostredie i našich činiteľov, ktorí sa nechovali vôbec vlastenecky a podnikateľsky, ale boli radi, že sa o naše spoločnosti zaujímajú. Boli pyšní. a predvádzali to, čo generácia dnešných starcov vytvorila prácou a oni nie svojim rozumom. Nie o všetko, ale o to, čo si vytypovali a aby ponechali v žití len niektoré, ktoré spĺňali ich predstavy a podnikateľské plány.