Len vysoká miera fantázie a obrazotvornosti mohli priviesť súčasného predsedu ukrajinskej vlády p.A.Jaceňuka k názoru, že názvy o Ukrajinských frontoch na strane ZSSR boli odvodené od počtu Ukrajincov v nich počas oslobodzovania krajiny. Originálne, pokiaľ je to myšlienka z jeho hlavy.
Horšie sú dôsledky z názoru plynúce a vedú našich dôležitých štátnych stratégov, odporcov Ruska k myšlienke, aby spomienkové oslavy konca vojny sa z ich hľadiska uskutočnili v Kyjeve. Tým by síce sa uľavilo p.Kiskovi, prezidentovi, aby nemusel fyzicky odpovedať na pozvanie ísť do Moskvy na ústredné oslavy víťazstva nad nemeckým fašizmom, pretože bude v Kyjeve Možno i so spomienkami na hrdinu Ukrajiny Stepana Banderu, najväčšieho muža moderných dejín Ukrajiny O snahe prezidenta Poľska B.Komorowského spomínať 8.mája. na vpád Nemcov do Poľska, ktorý sa uskutočnil 1.septembra sa nateraz mlčí. A takú príležitosť sa tiež sluší osláviť. Na svoje by prišli aj pohrobkovia slovenského štátu, ktorí by si zaspomínali, ako naše vojská vstúpili v rovnaký deň na poľské územie cez Javorinu Nemuseli by čakať do 14.marca, keď si to pripomínajú každým rokom. Možno budú opäť nocou pochodovať z Rajca do Bytče, alebo naopak?
Ak by sme sa vrátili k názoru p.Jaceňuka o názve Ukrajinský front, fronty(boli až štyri),potom by sa mohli, keby mohli, vysloviť sa vysokí dôstojníci OS SR, ak by chceli poznať históriu, organizáciu väčších bojových zoskupení a aktivity armád na rozsiahlom území v útočných operáciách Ako spomína maršál G.Žukov, veľký stratég a vojvodca k organizovaniu veľkých bojových operácií došlo v Červenej armáde po víťaznej bitve o Moskvu. Dovtedajšie neúspechy a ústup jednotiek bol z časti zapríčinený aj tým, že vojská od tých najmenších jednotiek až po armády boli zraniteľné práve na styku dvoch, vedľa seba bojujúcich jednotiek s rôznym stupňom velenia, čo súviselo s koordináciou a velením ich činnosti. Už preto existovali v Červenej armáde (december 1941 –apríl 1042) Severozápadný front, Brianský front, Západný front i Juhozápadný front s jediným velením a do ktorých boli zaradené a preskupované 2 až 3 armády v počte až 300 tisíc mužov. Tým sa dosiahla väčšia efektivita a úspechy bojových operácií v šírke niekoľkých stoviek kilometrov.
Len pre pamäť v zväzku 38 armády gen. Moskalenka pôsobil aj čsl. armádny zbor generála L.Svobodu a 38 armáda bola časťou 4 ukrajinského frontu.
Zmeny názvov frontov boli súčasťou smeru operácií. Tak počas roka 1943 bol Voronežský front premenovaný na 1.ukrajinský a Stepný na 2.ukrajinský front. To len ako príklad, keby niekto z našich stratégov mal šťastie pohovoriť si s p.Jaceňukom.
Viac k tomu niet čo dodať, no politický zisk zo slov predsedu Jaceňuka je úžasný, až kolosálny, najmä ak sa s našimi vysokými dôstojníkmi, ktorí majú za sebou stáže a kurzy na Military Academy vo West Pointe. nedá o téme rozprávať, pretože o tom nič nevedia. Doba sa zmenila. Síce máme k tomu povolané spoločensko-politické inštitúcie (ÚPN, či Vojenský historický ústav) ale tie sa pre inú orientáciu nemôžu k názoru spriateleného predsedu vlády vyjadriť. Možno i preto, aby sa p.Kiska, prezident 8.mája podľa doporučenia p.A.Srholca išiel poprechádzať na Slavín, keby sa oslavy v Kyjeve nekonali. Pretože, čo ak o niekoľko rokov bude plocha pohrebiska sovietskych vojakov vedením mesta rozpredaná na výstavbu stavebne zaujímavých viliek pre vnukov našej kapitálotvornej vrstvy spoločnosti.? Bolo by na splácanie vysokého dlhu mesta. Veď zo Slavína je krásny výhľad na mesto a cena za meter kvadrátny by tomu zodpovedala. Čo na to nové vedenie a pán primátor?.