Podľa počtu ministrov, ktorí sa vystriedali doteraz vo vedení ministerstva školstva, vedy a telesnej výchovy možno s určitosťou tvrdiť, že školstvo, ako istý segment fungovania štátu patrí medzi okrajové, čo by pravdou byť nemalo, ale realita je iná.
Ak po rokoch sa vláda republiky vracia k riešeniu výchovy a vzdelávania učňovskej mládeže(bez pojmu učeň), k úvahe o redukcii počtu verejných, štátnych i súkromných vysokých škôl, ktorých máme 23+ 2 + 11, k zrušeniu niektorých ich fakúlt i k subvencovaniu predškolských zariadení, potom by mal byť priestor aj pre otázky, prečo je to tak a kto nesie vinu na týchto zmenách. Už oznam, že predseda vlády poskytne zo svojej rezervy 10 mil.€ pre podporu predškolských zariadení kladie otázku, kde sa stratili v dávnoveku vybudované predškolské zariadenia, ktoré boli predané ako nepotrebné?
V príprave učňovskej mládeže rezonuje vymyslený, či nový termín, duálne vyučovanie a chvála padá na tie súkromné firmy, ktoré sú ochotné za odplatu napomáhať praktickej výchove žiakov stredných odborných škôl. Požadovaná suma sa zatiaľ pohybuje na úrovni 700 €/rok a žiaka, čo domácim predstaviteľom zahraničných vlastníkov bývalých slovenských firiem sa to zdá málo. Ako keby vzdelaní vyučenci neboli pre firmy cenným prínosom v najbližšej budúcnosti. Je smutné pozerať na prezentáciu manažérov, ktorí podľa veku museli pamätať existenciu SOU v správe väčších firiem s účasťou štátu a dnes už o tejto forme nič nevedia, skôr nechcú vedieť, pretože majú potrebný výpadok pamäti.
Mnohé zmeny, ktoré v uplynulých rokoch boli vykonané ku škode na celej výchove a vzdelávaní môžeme objektívne pripísať na vrub demokratizačného úsilia na čele ktorého stáli aj mnohí vtedajší profesori z vysokých škôl, predstavitelia obrodného procesu. Nič nebolo jednoduchšie a práve od nich vtedy čakať, iné ako populistické rušenie limitov (kvót) počtu prijímania uchádzačov na stredné i vysoké školy. Predsa heslo, že každý bude môcť študovať, čo chce a kde chce sprevádzané poklesom kvality bolo prijímané občanmi so skandovaním TO JE ONO Ale ako pokročila doba, nie je to ono.
Preto po rokoch usilovného snaženia môžu úrady práce spolu s rôznymi agentúrami prieskumu mať zhromaždené údaje o počtoch osôb, ktoré sú už mimo zamestnania v odbore, ktorý vyštudovali alebo opakovane sa hlásia na úrade práce v mieste bydliska.
Rovnako do kategórie populistických riešení patrí rušenie starých názvov existujúcich vysokých škôl, vznik nových fakúlt na nich a k tomu i súkromných, s obmedzenou životnosťou i mnohoznačným názvom A nešlo len o školy v existujúcich lokalitách, ale ako fakulty aj v nových, kde sa bol narodil niekto zo súčasných politikov. Snahou slušných odborníkov, ktorí schvaľovali vznik nových fakúlt a dbali aj o ich odborný rast, boli podmienky, také v starom ponímaní patronáty, aby ako garanti prednášali práve na nich nosné predmety oni, riadne menovaní a skúsení docenti, odborní asistenti, či priam profesori. z existujúcich škôl Vždy jeden na jednu novozaloženú fakultu! Po čase fungovania tejto myšlienky, ako to chodí u nás, bolo zistené, že systém sa rozložil a jeden vyučujúci garant má súčasne úväzky na niekoľkých fakultách vzdialených od i seba aj stovky kilometrov a kde sa mal prezentovať v rovnakú hodinu Ako vždy išlo o peniaze. Problém bol v tichosti odložený na zabudnutie.
Výchova a vzdelávanie mladej generácie je proces nákladný, ale hlavne dlhodobý a trvá najmenej 5-10 rokov, ak nie doživotne a pokiaľ spoločnosť nemá vízie o svojom smerovaní na rovnaký počet rokov je ťažké tento proces riadiť. Pokiaľ sa od roku 1990, teda od začiatku politických zmien vystriedalo vo funkcii ministra školstva 17 nominantov rôznych politických značiek, sú dôsledky nielen viditeľné, ale najmä citeľné aj pre tých, čo niečo vyštudovali a nenašli uplatnenie v tom odbore, o ktorom počuli, že je výnosný a išli o ňom najlepšie referencie Ak dnes naviac vyplakávajú podnikatelia a majitelia firiem, že niet už kvalifikovaných remeselníkov, potom je to aj ich zásluhou, že o ich prípravu nedbali a bývalí absolventi SOU, ich pracovníci, sú už v dôchodkovom veku. To nie je všetko, čo sa dá povedať, no napísať sa to nesmie.