Občas sa zvykne v médiách vyskytovať téma – odluka cirkvi od štátu, ale čo ak by došlo opačne – odluka štátu od cirkvi?
Aktuálny bol článok o tejto téme od Ľ. Krbatovej s názvom, že odluka cirkvi od štátu bez súhlasu Vatikánu je nemožná, no niečo naznačil názor K. Zavackej, v článku spomenutý a čosi poodokryl.
Ak dlhodobo prijímame realitu, že Základná zmluva s Vatikánom ako štátom je nevypovedateľná, potom sa stále pohybujeme v bludnom kruhu a samozrejme naši predstavitelia štátu nič nepodnikajú, často s argumentom, že v dobe ktorú žijeme otvárať takú tému je nevhodné.
Práve K. Zavacká, problému znalá pracovníčka Historického ústavu SAV ale hovorí, že túto tendenčnú zmluvu je možné a v súlade s Ústavou SR vypovedať. Na overenie pravdivosti jej názoru treba len poctivo prečítať, či preštudovať a pochopiť ustanovenie Ústavy SR v článkoch 125, 125a ale aj 128, ktorý naviac hovorí o tom, že ÚS podáva výklad Ústavy, alebo ústavných zákonov, ak by vec, ktorej sa dotýka bola spochybniteľná. Preto Zmluva logicky spadá pod tento článok. Preto primárnou úlohou štátu a jeho reprezentantov v tejto oblasti a v znení uvedených článkov Zmluvu je možné vypovedať a následne, ak by bol záujem, pripraviť text novej, obsahovo vyváženejšej
Obavy, že otvorenie mnohých článkov Základnej zmluvy by viedlo k napätiu medzi občanmi, alebo k iným nepredvídateľným dôsledkom, sú zbytočné práve preto. že jej autori i signatári z oboch strán by predsa nemohli prijať názor, že nie je zmluvou, ako že je, ale opačne, že bude dokumentom výhodným pre obe strany, ako platí všeobecne o medzinárodných zmluvách.
Isté bremeno zodpovednosti vyplývajúce z postavenia v štáte a v jeho hierarchii bude ležať na osobách, či osobe, ktoré by sa odhodlali predložiť túto 15 ročnú zmluvu do pléna ÚS. Pred, či po voľbách a s akou mierou argumentov a očakávanou reakciou KBS. Čas dozrel, pretože od času, keď s rýchlosťou jemu vlastnou s akou sa do Vatikánu náhlil vtedajší predseda vlády M. Dzurinda uplynulo veľa rokov a v nich boli v jej rámci prijaté ďalšie, nové, čiastkové zmluvy o duchovnej službe v armáde i o výučbe náboženstva v školách v rámci riadneho počtu vyučovacích hodín. Už názov tohto dokumentu, že je to Základná zmluva naznačuje to, že je základom pre náväzné, čiastkové a bez príslušných legislatívnych krokov vykonaných novotvarov do vzťahu štát – cirkev. Na taký jej charakter jej autori prihliadali s plným vedomím, keď sa angažovali aj v referende a jeho príprave.
Pre uvedené dôvody a zlepšenie videnia o čo ide, je vhodné pripomenúť si jej imperiálny charakter doložený nasledovne. Zmluva (ak ostaneme pri názve tohto dokumentu) má 25 článkov a ako býva zvykom má i preambulu, teda dôvod prečo zmluvné strany pristúpili k jej uzatvoreniu. Síce článok 1 hovorí o subjektivite oboch partnerov, no už v článku 2 Slovenská republika uznáva právo katolíckej cirkvi uskutočňovať kompetencie vyplývajúce z kanonického práva a teda, že využije k tomu všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenska. Teda nielen katolíkov, ale všetkých, aj keď to nebudú potrebovať, či chcieť. Veď k tomu sú aj orgány štátu. Články 3 až 6 definujú práva katolíckej cirkvi s garanciou štátu Z aktuálnych dôvodov je významný článok 7, kde SR uznáva právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi. Predsa toto právo v rôznej podobe uplatňujú hlboko veriaci katolícki lekári už dlhodobo a bez postihu na pracovisku. Uvádza sa však, že podmienky budú definované v osobitnej zmluve. Prečo? Veď je to napísané i podpísané. Ďalšie články (8, 9, 10, 11) sa dotýkajú spovedného tajomstva, cirkevných sviatkov, uzatváranie manželstva a ochrany rodiny, ktorá téma bola teraz otváraná cez referendum a pod vedením autora textu zmluvy. p.Chromíka. Článok 8 odst.1 hovorí o nedotknuteľnosti spovedného tajomstva. Ale súčasne aj vyvoláva otázku, či kňaz, ak sa pri spovedi dozvie o trestnom čine páchateľa, ktorý sa prišiel vyspovedať v nádeji, že mu bude z neba odpustené za niekoľko predpísaných modlitieb, nie je ako občan štátu túto skutočnosť povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Nasledujúce články 12 až 24 už len uvádzajú imperatíva katolíckej cirkvi, ktorá má právo zriaďovať, spravovať, vykonávať, zúčastňovať sa organizovať, vlastniť, vstupovať, nadobúdať, podieľať, atď. a štát jej k tomu bude vytvárať podmienky a udržiavať sakrálne stavby. Len článok 18,odst.2 hovorí o tom, že zmluvné strany majú právo rozširovať svoje názory dostupnými formami. Záverečný článok 25 spomína právo meniť a dopĺňať Základnú zmluvu, no len so súhlasom oboch strán, takže by mala byť nedotknuteľná.
Keď teraz, po uskutočnení referenda o ochrane rodiny nastali priaznivejšie podmienky pre opätovné a pozorné čítanie zmluvy iste by sa z podnetu osoby oprávnenej podľa čl.125a, odst.1 mohlo začať opätovné prerokovanie zmluvy ak v čase podpisu sa tak nestalo. Ale aj čl.125,odst.1 písmeno a poskytuje ÚS právo vrátiť sa k zmluve. Ale kedy? Keď Slovensko je raz pred voľbami a raz po voľbách a k iniciovaniu ÚS je potrebných 20% poslancov, teda 30 fyzických osôb.
Pokiaľ sa príslušné osoby, možno osobnosti neodhodlajú požiadať ÚS o výklad platnosti textu zmluvy, potom je na mieste aby ten istý orgán výkonnej moci štátu požiadal o zmenu preambuly Ústavy a z nej vynechať dve vety z odst.1, čl.1 v znení:
„Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo“. To by mal byť pre nich menší problém, ako meniť zmluvu. A bude vymaľované.