Síce už v roku 2014, 6. júna uskutočnili sa spomienkové oslavy vylodenia spojeneckých vojsk s názvom operácia Overlord na plážach v Arromandes neďaleko Caen (Normadia), ale už vtedy bol problém, ako diplomaticky minimalizovať prítomnosť ruského prezidenta Vl. Putina na oslavách, čo sa aj darilo a okrem nemeckej kancelárky A. Merkel s ním nik „spojenecky“ neprehovoril
Ani poľský prezident Komorowski nezaostal v ignorovaní ruského ministra obrany Šojgu na oslavách 70 výročia SNP, keď aby sa s nim nemusel pozdraviť, prišiel do B. Bystrice na oslavy z dôležitých dôvodov o 2 hodiny neskôr. Naviac došlo k situácii, že by sa oficiálny reprezentant Ruska nebol dostal letecky domov, keď poľská strana odmietala niekoľko hodín vydať povolenie k preletu Poľskom. Bolo až tak, že rezortný kolega, náš minister obrany ponúkol p. Šajgovi možnosť nocovať na Bôriku vo vládnom hoteli. Nakoniec ponad Poľsko a Bieloruska do vlasti predsa len mohol odletieť. Chvalabohu.
Náš, pán Kiska, tiež prezident, nemal zase čas vypočuť si príhovor zástupcu ruského veľvyslanectva 6. októbra vo Svidníku pri pamätníku sovietskych vojakov a rýchle odišiel plniť iné štátnické povinnosti vyplývajúce z jeho nezastupiteľnej funkcie. Taký bol uplynulý rok. A čo tento, ktorý začína písať tiež svoje jubilejné dni. Naše i svetové.
Iste bude medzi ne patriť i deň 27. január, spomienka na oslobodenie koncentračných táborov Oswiecin (Auschwitz) a Bržeziňka (Birkenau) sovietskou armádou. Problém pre poľských vlastencov bude len správne vyselektovať z ruskej delegácie, ak príde, tých, ktorí majú zákaz vstupu na územie EÚ. Ako im zakázať, aby sa na spomienkach nezúčastnili? Kam telefonovať, kto by to mal povoliť? Vážne otázky a žiadna odpoveď.
Ešte ťažšie to budú mať politici v máji, kedy by mali spojenci z dôb 2. svetovej vojny 9. mája sa zúčastniť osláv víťazstva nad nemeckým fašizmom v Moskve Oficiálne pozvánky formou depeší veľvyslancov boli už iste doručené vládam mnohých štátov sveta, najmä tých, ktoré koalíciu v časoch vojny tvorili. Až tam, v Moskve, pod Spasskou vežou, ktorú nateraz kryje počas jej opráv lešenie a z terasy mauzólea budú mať možnosť, ak budú chcieť a budú prítomní, sledovať prehliadku reprezentačných plukov ruskej armády a vojenskej techniky a valiace sa davy Moskovčanov. Len aby prišli, čo bude závisieť od toho, ako a do akej miery sa skonsolidujú ich pomery k Rusku a vo vzťahu k Ukrajine a ako budú fungovať sankčné opatrenia voči ruskej ekonomike i predstaviteľom režimu.
Ďalšie udalosti, ktoré spadnú do jubilejného roka 2015 budú v Hirošime a v Nagasaki, kde budú spomienky na obete amerických náletov, prvým s použitím atómových bômb. Obe mestá síce nemali pre priebeh vojny v Tichomorí väčší význam a bomby boli určené pôvodne pre strategicky významnejšie ciele, ale počasie prialo viac týmto lokalitám a boli priamo na území Japonska. Stane sa tak 6. augusta v Hirošime a 9. augusta v Nagasaki, aby medzi tým 8. augusta vypovedal Sovietsky zväz Japonsku vojnu, a aby 2. septembra na lodi Missouri podpísalo Japonsko kapituláciu aj s podmienkou nepretržitej vojenskej prítomnosti USA na ostrove Okinawa.
Jubilejných udalostí bude v tomto roku dosť, no ako sa budú pripomínať nebude závisieť od nich, ktoré sa stali pred 70 rokmi, ale podľa toho, aká je svetová politická a ekonomická klíma v dnešnom svete, v našich dňoch. A tá nie je povzbudivá. Možno len ako výkričník.