Bez ohľadu na skutočnosť, že mimoriadny snem SAV odvolal 2/3 väčšinou predsedu p. Pastoreka, javia sa postupy i našej humanitnej inteligencie potrebné preskúmať podrobnejšie. Majú veľa spoločného.
Do tejto spoločenskej kategórie môžeme bez nárokov na úplnosť zaradiť predovšetkým od pradávna lekárov, učiteľov a najnovšie i vedeckých pracovníkov v ich koncentráte v SAV. A tí sa hlásia k slovu na základe ich nesúhlasu s čiastkou, ktorú na činnosť 60 ústavov SAV vyčlenila vláda v štátnom rozpočte na rok 2015, ale aj s argumentami o slabej komunikácii s predsedom.
Keby sme riešenie hlavne problémov s financiami a odmeňovaním humanitnej skupiny našej inteligencie skúmali v časovom slede, na začiatok by sa určite dostali lekári s ich dôraznými až nátlakovými akciami a vyhláseniami, až im bolo zo strany vlády vyhovené. Súčasťou tohto procesu boli i dôsledky vo vlastníckych vzťahoch a fungovanie samotného zdravotníctva, vznik súkromnej starostlivosti o zdravie, privatizácia zdravotníckych zariadení a iné, ktoré boli buď nahradené rýchle inými napr. platby za výkony, ktoré lekárska obec nepovažuje za medicínske (rôzne potvrdenia), alebo zavedenie registračných pokladní za výkony z rovnakých príčin i s odvodom 20% DPH do štátneho rozpočtu, ako na tržniciach, či v supermarketoch. Istým nekolegiálnym počinom lekárskeho zväzu i komory v zápasení o ich lepšie životné podmienky bolo i je, že do rozsahu svojich požiadaviek voči štátu zabudli na zdravotné sestry a zdravotných laborantov, ktorých výkony a služby sú neoddeliteľne spojené s ich prácou. Sem-tam vzbĺknu už aj nové požiadavky, či protesty napr. s odmietaním pohotovosti, či služby nad istý počet hodín garantovaný miestnymi dohodami s vedením zariadení závislé od počtov lekárov, ktorí sú ochotní mať pohotovosť..
Následne a dokázateľne sa už dlho o svoje hlásia pedagógovia na všetkých hladinách výchovno-vzdelávacieho procesu u nás. Požiadavky sú ich zástupcami predkladané dlhšie, ako to bolo u lekárov, pretože predsa starosť o fyzické zdravie ľudu u kompetentných mala iste vyššie priority, ak má vzdelávanie ľudu pospolitého i s odmeňovaním učiteľov. Aj preto mnohí riaditelia škôl riešili nedostatok financií tak, že s mladými učiteľmi uzatvárajú pracovné zmluvy na dobu určitú, teda na 10 mesiacov od septembra do júna, aby tí, dva mesiace strávili v evidencii na úradoch práce. Dovoľuje im to predsa Zákonník práce.
A tak, ako riešenie problémov v zdravotníctve ich privatizáciou neostali v úzadí ani pedagógovia, keď sme behom krátkej doby dosiahli vysoké čísla v počte nových vysokých škôl a fakúlt na nich, od štátnych, cez zahraničné filiálky iných, až po cirkevne a to platí aj pre stupeň najnižší, pre materské školy. Aby bol dosiahnutý rýchly a pozitívny výsledok vzniklých vysokých škôl boli do funkcií garantov niektorých predmetov delegovaní skúsení, docenti, menej často profesori Po čase sa ale zistilo, že niektorí z nich sú garantami aj na troch nových školách, čo sa nedalo zvládnuť bez skutočného počtu hodín prednášok s cestovaním do miesta novozriadených škôl. Vždy a spolu to bolo nad počet pracovných dní v týždni. Za uplynulé roky rezort školstva a zdravotníctva patria k tým, kde sa najčastejšie menili ministri ale problémy zostávajú. Je až komické, že dôsledok masového vzniku rôznych škôl, ktoré produkujú absolventov najčastejšie pre úrady práce sa má odstrániť prirodzene konkurenčným prostredím a znižovaním príspevkov na ich vzdelávanie. To, čo bolo kedysi dobré a prospešné boli SOU, ktoré sa zmenili na SOŠ bez praktického vyučovania k remeslu. Teraz sa minister práce pokúša nahovoriť veľké firmy, aby za istých podmienok poskytovali priestory v svojich firmách na vzdelávanie mladých a budúcich remeselníkov. Javí sa to čudné že pre ich budúce potreby im ešte musí priplácať štát. Proces modernizácie tým ale nekončí, pretože stále sa objavujú nové nápady a tak trvá už dlhodobo nedostatok učebníc odpovedajúcich predstavám tých autorov, čo najviac kričia o tom, čo by v nich malo byť a čo by v nich by nemalo.
Nakoniec ostávajú pracovníci SAV, pretože protestujú až teraz. Do januárového snemu budú mať pracovníci SAV čas na úvahy, koho do čela akadémie zvoliť a či odvolaného p. Pastoreka odvolá aj p. Kiska, prezident. Tento proces výmeny na čele akadémie je dlhodobo spájaný so zmenou jej charakteru, ktorý podľa pripravovaného zákona mal by byť verejno-právny podnikateľský. Teda pracovať na platených výskumných úlohách v prospech zadávateľa prác s konkrétnym výstupom. Čo však s ústavmi humanitného charakteru? Kto ich potrebuje?
A o to by malo ísť iste i z vnútra tejto organizácie. Zmeniť jej charakter podľa vzoru ČAV, kde to už vraj funguje. To ale nie je príklad nasledovania vhodný pretože v Čechách ostali aj silné firmy v rukách českých vlastencov, finančne bohatých Na Slovensku bol po privatizácii dosiahnutý stav, že majitelia veľkých firiem sú cudzinci a doma, v ich vlasti to majú predsa len jednoduchšie aplikovateľné pre svoje dcéry v iných štátoch sveta i s platbami za patentovú ochranu svojich práv.
Ak by sme skúmali dôvody tohoto trendu neboli by sme ďaleko od pravdy, že hlavná, ako vždy doteraz v novodobej histórii, bude privatizácia majetku SAV, jej laboratórií i vybavenia prístrojmi veľkej hodnoty. Veď to, čo nám predviedli aj majitelia zdravotníckych zariadení a inštitúcií, keď diagnostické pracoviská sú od výkonných pracovísk odčlenené a plne v súkromných rukách s majetkovou účasťou tých, čo ešte pracujú v štátnych nemocniciach. je príkladné až vzorové.
Do skupiny humanitných inteligentov môžeme zaradiť aj umelcov rôzneho zamerania a talentu. Mnohí z nich na začiatku spoločenských zmien zbavovali sa titulov i vyznamenaní za svoju poctivú prácu v prospech minulého režimu. na rozdiel od dneška. Dnes také ocenenia by pokladali za dehonestujúce pocitu ich slobody, žiť a tvoriť slobodne a ľubovoľne. Na rozdiel od lekárov, učiteľov i vedeckých pracovníkov, umelci sú hlavne individuality a majú preto svoje originálne videnia sveta a svojich možností. Sú to umelci na voľnej nohe a tá zvykne mať aj otlaky Niektorých poznáme už len podľa hlasu v dabingových štúdiách súkromných producentov programov zo zahraničia, podľa hlasu v reklame kadečoho a menej z drevených dosiek kamenných divadiel, pretože nových hier pre nich je pomenej, alebo vôbec. Príležitostí na prezentáciu je skromne a tak ich môžeme stretnúť i na miestach, kde v minulosti mohli byť len na hodinách slovenského zemepisu pri tabuli. a tam, kde im dojedná akciu ich agent. Diela výtvarných umelcov sa predávajú ťažko a developeri pre stavby pre svojich klientov výškových budov sochy nepotrebujú.
Také videnie reality v kategórii humanitných disciplín vyplýva z reality a mojich skúseností s vedením mnohých odborných skupín i s vedením mnohých odborných seminárov, mimo lekárov, kedy sa v akciách mimoriadne ťažko hľadali názorové zhody aj na tie najjednoduchšie praktické problémy, ktoré sme na rôznych spoločenských aktivitách museli riešiť. Najťažšie to bývalo s vysokoškolskými učiteľmi, asistentami, či docentami. Aby nevyšli z praxe, stále niečo vymýšľali, aby sa to nedalo realizovať. Iste to neplatí o všetkých, ale taká je moja skúsenosť.
Ale ako poučoval Josef Švejk: “Na dělnej lid se musí přísne!“
A preto šťastné a hlavne veselé.