Kedysi dávno, keď sa vrátil z ČĽR jeden náš čelný reprezentant štátu (p. I. Gašparovič?), bol vystavený kritike zo strany kresťanských politikov za to, že tam, teda v Číne, neotvoril agendu dodržiavania ľudských práv a práve u nich.
Spomenúť na tento príbeh dáva stretnutie predsedov vlád 16 štátov strednej a východnej Európy s predsedom vlády ČĽR Li Kche-čchiangom v Beograde, pretože išlo o záujem, ale aj snahu získať investície z čínskeho balíka.
Už výber ďalších miest po Warszawe, Bukurešti pre stretnutie malo svoj význam, pretože Srbsko je zatiaľ nezaradené do európskych politických a ekonomických štruktúr. Je mimo EÚ i mimo V4 a v ktorej spoločnosti si jej predsedovia stískajú ruky s prezidentom Ukrajiny a sľubujú mu, čo všetko sú povinní a schopní v jej prospech konať. Nie so Srbskom, tiež štátom Slovanov.
Stretnutie v Beograde má iste aj iný význam, ako očakávaná čínska aktivita v krajinách SVE. Je to iste i protest proti postoju EÚ ale aj NATO k Srbsku a k jeho právu na historicky legitímnu skutočnosť identity územia Kosova k samotnému Srbsku. Zatiaľ v tomto postoji sme po iných úklonoch našťastie teraz na strane Srbov. Bol to aj oneskorený protest proti flagrantnému bombardovaniu Beogradu a územia obývanému Srbmi spojencami NATO a USA v roku 1990, smerujúce k rozloženiu bývalej Juhoslávie aj za pomoci ochoty vtedajšieho prezidenta ČSFR – humanistu V. Havla, ktorý povolil prelety amerických bombardérov zo základní v Nemecku cez naše územie.
Ako konkrétnu pomoc ČĽR tejto časti Balkánu spomenul čínsky predseda vlády tepelnú elektráreň, most v Beograde, diaľnicu i trať pre expresné vlaky z Beogradu do Budapešti. Síce cenu mosta budú Srbi splácať ešte 30 rokov, ale most bol spomenutý, ako pomoc. Ani iná pomoc nie je zadarmo, len sa o jej cene nehovorí.
Podľa písomného interview Li Kche-čchianga predmetom stretnutia so 16 predsedami vlád tejto časti Európy bolo pootvoriť dvere pre vstup čínskeho kapitálu, špeciálne do aktív, ktoré budú efektívne pre čínsku stranu. Je isté, že všetky budú substituovať to, čo v tejto časti európskeho kontinentu už dlhodobo je nedostatočné. Natískať sa do Európy cez západoeurópske terminály nemá už rozvojový potenciál. Preto vstup čínskeho kapitálu, investícií do rozvoja infraštruktúry týchto krajín pomôže i nám, no bolo by málo predvídavé že to bude len tak, ako dar veľkej Číny národom východnej Európy. Sú za tým aj ich záujmy a nielen ekonomické, ale aj politické. Vznikne možno aj istý protipól globálnej politiky EÚ, čo v tomto kontexte bude vyvažovať dominantný vplyv USA na európsku politiku a vývoj. To všetko naznačuje budúcnosť a podmienky pre vznik multifunkčného sveta.
ČĽR je veľká a rozmanitá krajina s najväčším počtom obyvateľov na svete, preto ju treba vnímať aj v príležitostne opakovaných výhradách k ich chápaniu ľudských práv a slobody. Predsa riadiť a spravovať štát s 1,3 mld. obyvateľov je iné, ako je zaužívané v Európe, v krajinách neporovnateľne menších s inou kultúrou i dejinami.
Uznal to i pápež František z Vatikánu, keď sa rozhodol neprijať tibetského náboženského vodcu dalajlámu na rozhovor. Aj keď sa už stretol s predstaviteľmi moslimov, židov i pravoslávia, aby sa s nimi pomodlil, každý k svojmu pánu Bohu, toto neuskutoční. A nebolo by to len z obavy o osud 40 mil. katolíkov v Číne, ale aj jeho rešpekt pred Čínou a realitou anexie Tibetu, čínskou stranou, že je nemenná. Niečo, ako letné prinavrátenie Krymu Rusku.