Zistenia sú, ale riešenia už neexistujú.

11. decembra 2014, gilos, Nezaradené

Poslanec M. Beblavý s manželkou sa už dlho zaoberajú podozrivými obchodnými vzťahmi rôznych obchodných skupín so schránkovými adresami  zatiaľ so štátnymi inštitúciami, teraz aktuálne nemocnicami. Obaja sú vytrvalí a so zistenými faktami informujú verejnosť i médiá. Píše sa o nich veľa, no často do stratena, tým že sú prekrývané novými a najnovšími, bez žalôb za neoprávnené obohacovanie schránkových firiem a v nich konkrétnych osôb.

Najnovším príbehom z tejto kategórie investigatívneho zisťovania manželov sú zmluvy o cateringu firmy Hospital Catering Solution v niekoľkých nemocniciach za dvojnásobné ceny jedál, aké bývali v minulosti, keď si nemocnice varili sami, vo vlastných kuchyniach.

Celý postup i výsledky zistení, ktoré sa bohato ilustrujú a pretriasajú majú v tomto najnovšom prípade pravdepodobne dokazovať prečo nemocnice i zdravotnícke zariadenia sú v trvalej strate a ako ich musí ministerstvo pravidelne finančne podporiť. Na druhej strane majú prípady dokázať, ako zle fungujú štátne inštitúcie, že sú stále v strate a že je najvyšší čas všetko sprivatizovať.

Dôvody tejto vzorovej situácie sú predsa všeobecne známe, no nie na verejné prezentovanie. Vedľajšie činnosti súvisiace s hlavným poslaním nemocníc – liečiť pacientov. boli roky prirodzenou súčasťou ich existencie. Stačí vymenovať už spomínané kuchyne pre všetky druhy diét pacientov i pre zdravý personál nemocníc, pranie bielizne pre lekárov, personál i pacientov, opravy jednoduchých zariadení v izbách pre ležiacich pacientov i na WC, výmena žiaroviek v svietidlách, starostlivosť o vonkajšie priestory a vnútorné komunikácie i lavičky, ale aj bežné laboratórne diagnostické skúšky ako súčasť prípravy na liečebné úkony. Rovnako výroba tepla a vykurovanie budov, ktoré boli postupne a nenápadne prevedené do súkromných firiem, či živností, ako dláždenie cesty k zadlžovaniu nemocníc. Autoparky a pohotovostná záchranná služba boli odčlenené od nemocníc na samom začiatku tohto procesu. Dnes nie je zvláštne, aby vzorky telesných tekutín pacientov(krv, moč) boli denne odosielané do vzdialených súkromných laboratórií v inom okrese, z ktorých výsledky v písomnej podobe sa vracajú po týždni príležitostne s odvozom iných vzoriek.

To všetko malo a bude mať i naďalej dosah na finančné hospodárenie nemocníc a stabilizáciu stavu. To je systém a výmena riaditeľa v tom nič nezmení. A to celé začalo rečami istého dr. R. Zajaca, ministra, ktorý nám, užívateľom zdravotníckych inštitúcií sľuboval, ako sa v novom režime bude mať pacient, Pán pacient. V čakárni na dohodnutú hodinu príjmu budeme čakať medzi kvetinami,  pri melodickej hudbe a s programom TV i našimi  bolesťami keď k nám príde usmievavá sestrička (pardon, asistentka) aby sa opýtala, či kávu chceme s jednou alebo dvoma kockami cukru a pre diabetikov s umelým sladidlom. Možno, že takéto zariadenia už existujú, ale verejnosť, tá chudobná o nich nevie a tí, čo sú s nimi spojení finančne, či nemocou si myslia, že je to všade, pre každého.

Zistenia, že príprava stravy pre potreby nemocníc bola istou schránkovou firmou podpísaná je predražená na dvojnásobok ceny obeda v reštaurácii bývalej III.cenovej skupiny, môže byť objav, no v situácii, kam po rokoch slobody (podnikania) dostalo sa naše zdravotníctvo, nie je prekvapivé. predsa tam tvorcovia zdravotníckej politiky a lekári – podnikatelia smerujú od prvopočiatku

Kozmetické úpravy systému a trestanie po zistených a dokázaných prečinoch nie sú efektívne s trvalou nápravou. Ako i v iných prípadoch metódy obchodovania budú sofistikovanejšie a podvody ťažšie dokázateľné.

Stačí pohliadnúť na stav zdravotníctva v najdemokratickejšej krajine sveta kde prezident B.Obama neuspel s návrhom reformy amerického zdravotníctva z terajšieho nepovinného a pre všetkých občanov Únie. Vďaka republikánom v Senáte bol návrh zablokovaný a staré zákony platia, veď je na slobodnom rozhodnutí, či niekto chce, alebo nechce byť zdravotne poistený, Keby do toho nehovorili aj zamestnávatelia, ktorým to vyhovuje najviac. s rizikom, že ak u nepoisteného dôjde k náhlemu zlyhaniu zdravotného stavu, bude znášať dôsledky. Budú nad nim stáť pracovníci zdravotnej pohotovostnej služby a odvezú ho do nemocnice len vtedy, ak budú vedieť do ktorej nemocnice a kto zaplatí za neboráka na nosítkach. Ináč len do nemocnice pre homeless spodinu a najchudobnejších, na zomretie. A to si pamätám od chvíle, keď som bol u takého riešenia prítomný.

Možno smerujeme už tam, kde sú dnes USA, pretože podnikatelia nemajú chuť platiť odvody za svojich zamestnancov, predsa nie sú charita, ale ich poslaním je tvoriť zisk pre tých, ktorým slúžia A za to sme predsa tľapkali i štrngali kľúčikmi v novembrových plúštiach a daždi, v rozmočených topánkach.