Odpovede editora zodpovedného za správy z východnej Európy v rokoch 1980 až 1990, dnes pracujúceho pre Amnesty International menom Steve Crawshaw, ktoré vyslovil v rozhovore s A. Matišákom, sú podnetné pre ďalšie otázky, či uvažovanie.
Z celého rozhovoru, hlavne z jeho názorov a pozorovaní, ktoré si vytváral a zasielal ich do novín Independent vyplýva aj to, že napriek kritike vtedajších pomerov v krajinách východnej Európy, ktoré jeho noviny aj publikovali mohol konať, slobodne cestovať viesť rozhovory a nik ho nevykázal z krajín, o ktorých demokracii sa tak gurážne vyjadroval a dlhú dobu.
Existuje však aj málo pravdepodobná situácia, že by sa našiel niekto z našich korešpondentov, v slobodnom povolaní novinár a rozhodol by sa konať podobne, skôr investigatívne ako on, no v USA. Hľadať a nachádzať prešľapy predstaviteľov americkej administratívy, voči deklarovaným princípom občianskej slobody, sledovaniu ľudí s inými názormi či podozrivých z predpokladanej náchylnosti k páchaniu teroristických akcií a iných aktov, ktorých odhaľovanie zdokumentoval „väzeň“ slobody p. Snowden, dnes z núdze požívajúci azyl v Rusku. Stretol by sa s tým už na letisku napr. JFK v New Yorku, kde by sa dotkol slobodnej zeme a prešiel osobnou kontrolou cez rôzne detektory. Mohol by skúmať ako boli a sú odpočúvaní aj predstavitelia najspoľahlivejších priateľov prostredníctvom NSA na ktorú agentúru nemá dosah ani prezident B. Obama.
Príkladné mohli by byť pre neho legálne vlastnenie zbrane a nosenie krátkej ich verzie v saku, či nohaviciach, aj na ulici miest, pretože vlastniť zbraň a mať ju doma v skrini nemá praktický zmysel a je to podľa ktoréhosi dodatku k Ústave prejav slobody. Úžitok z toho majú predovšetkým zbrojárske koncerny a obchodníci pretože po každej streľbe v škole na spolužiakov, či neposlušného učiteľa, stúpa predaj aj keď podľa predpisov. Podobná ale u nás nezvyklá je trvalá existencia trestu smrti v časti štátov USA a experti sa v súčasnosti snažia trest smrti humanizovať. Vešanie, či elektrické kreslo nahradiť smrtiacou injekciou, no spor je už len o druh použitej smrtiacej látky a či naraz, alebo postupne, po uspaní odsúdeného.
Inakosť v živote Američanov a ich predstáv o autentickej demokracii vo svete je ich vecou, čo nás od nich odlišuje a nie je to len 200 rokov od vzniku USA.
O tom by mohol písať odvážny novinár, ktorý by videl špecifiká USA európskymi očami a vôbec nie východoeurópskymi, ako na náš spôsob života pohliadal Steve Crawshow. Ak by sa aj taký našiel, pokiaľ by nevlastnil vlastné a registrované periodikum a štát by mu dovolil niečo o skutočnom živote v Štátoch publikovať, nebol by istý svojim životom, alebo životom svojej rodiny. Predsa v spojeneckých krajinách sa tak odpudivo nemá písať. Život Američanov bez toho, či si to uvedomujú, riadia vyššie spoločenské záujmy a oni sú zatiaľ spokojní s tým. Neberme im to, no aby vnucovali svoje predstavy a dnes už aj cez mnohé svetové organizácie pod ich egidou, je príčinou poklesu prestíže USA vo svete. Pomáhať im v tom majú mierové posolstvá všade vo svete, kde sa čokoľvek „šustne“ i s popravami nehodných prezidentov a zvyšujúci sa verbálny atak voči „ríši zla“.