Dve strany jedného hrebeňa

3. augusta 2014, gilos, Nezaradené

V prevahe sociálno-technických informácií o príčinách a dôsledkoch katastrofálneho zosunu zeminy a kameniva v žľabe nad dolnou stanicou kabínkovej lanovky na Grúň médiá sa zaoberali najviac zničenou cestou, mostami a zmenami toku potoka. O zničených autách, ktoré parkovali v okolí hotela Vrátna a nástupnej stanici lanovky písali len v množnom čísle, rovnako o majiteľoch, ktorí vo vrakoch svojich aut hľadali doklady i cennosti s ktorými do doliny prišli. A pretože ide o súkromný majetok vlastníkov a bez poistenia proti prírodným živlom, ďalšie rozhodovanie ostáva na nich, čo ďalej.

Celkom bez informácií ostali doteraz čitatelia a poslucháči o majiteľoch, vlastníkoch hotela, reštaurácie, bufetu a trafiky pri autobusovej zastávke a hlavne o nástupnej stanici výťahu, lanovky. Len raz sa objavila v médiách stručná správa, že je to(či bol) súkromný majetok v držbe istých osôb, a prípadne finančníkov a ako taký nebude spadať do podpory štátu pri odstraňovaní následkov. podobne ako obec Terchová, či verejná cesta do doliny a potok. Tento postoj vlády je opodstatnený, ale bude mať dôsledky vo všetkých službách, a činnostiach, pre ktoré sa Vrátna stala známym stredisko najmä horskej turistiky. Odstrániť 3-4 m nánosy kameniva v nástupných priestoroch lanovky, ako aj v priestoroch reštaurácie a hotela bude prácne, ale aj časovo náročné. A kam s kamenivom?

Hrebene Malej Fatry od Kľačianskej Magury po Vrátnu a cez Poludňový Grúň k Rozsutcom, alebo do Šútova mal som prechodené každoročne po mnohé roky. Keď teraz, v dôsledku prívalového dažďa, či búrky na hrebeni nad dolinou, došlo tam k prírodnej katastrofe, nad príčinami ktorej uvažujú inžinierski geológovia, spomenul som si na jednu moju príhodu.

Stalo sa mi, že práve na chodníku cez Hromové vstúpil som do málo nápadnej mláčky, v ktorej sami pri vyťahovaní odtrhla až podrážka na mojich starších a vychodených vibramách. Holý kopec, síce zatrávnený a žriedlo blata. Dnes po rokoch mi napovedá, že tamojšie podložie nasýtené vodou aj v v letných horúčavách mohlo byť potenciálnou súčasťou tejto katastrofy. A kto by mohol mať pochybnosti o hodnote tejto súvislosti, môže vykonať pešiu túru okolo Šútovského vodopádu hore k zbytkom po chate pod Chlebom a zastaviť sa pri Mojžišovych prameňoch.

Zázrak, alebo prírodný úkaz, že vo výške 1450 m n.m pramení zdravá, studená a číra voda, ktorá fakticky napája vodopád v doline Šútova?

Tým chcem poukázať na realitu, že hrebeň Malej Fatry bol vždy vodonosný a katastrofa, ktorá v tomto roku postihla dolinu Vrátna vznikla práve spojením oboch fenoménov prírody. Počítať koľko kameňa sa zosunulo a koľko svahov sa obnažilo a čo sa s tým dá robiť a za koľko € je iste potrebné, ale holé stráne v tvare jazykov budú trvalo zvádzať dažďovú vodu do doliny Vrátna. A to by mali hotelieri a podnikatelia v cestovnom ruchu viac rešpektovať. Niečo by vedeli povedať aj ochranári z Malej Fatry.