Náš vzdelávací systém sa dostal už do obdobia, kedy sa začali a veľmi intenzívne prejavovať dopady zmien vo výchove a vzdelávaní mladých ľudí pre budúce svoje povolania, či pozície v hospodárskom živote krajiny Trvalo to dlhšie, pretože vzdelávanie oproti reálnej potrebe v živote má istý sklz podmienený dĺžkou vzdelávacieho procesu. Až teraz, reálne, naraz začali niektoré profesie, alebo vzdelanostné odbory prebývať, alebo ešte horšie, chýbať.
Najviac kričia predstavitelia firiem, ktoré na naše územie po prevrate privábili vzdelanostná úroveň našich ľudí, nízke odmeny za prácu a privatizácia. Ale to všetko je už za nami, pretože tí šikovní, najmä remeselne zruční sú už za horizontom svojej pracovnej výkonnosti a podľa súdobých kritérií nestačia na tempo, ktoré majitelia firiem nasadili vo svojich firmách.
Vývoj a premeny nášho vzdelávacieho systému sledujem pozorne a nachádzam v ňom prvky experimentovania, negovania osvedčených metód len preto že boli zavedené a späté so socialistickou školou, bezbrehej demokracie a slobody Ich spoločným znakom sú trvalé opravy a úpravy a sťažnosti na nedostatok financií na všetky súčasti vzdelávania. Stratila sa ústredná funkcia štátu, ktorú nahradili voluntaristické prístupy k nim Až čas, ako spravodlivý arbiter doloží, čo v palete nových a špeciálnych disciplín a odborov bolo precenené a čo nedocenené a čo pociťujú všetci, čo hľadajú mladých, vzdelaných a pripravených ľudí pre svoje podnikateľské potreby. V tomto zmysle prejavil sa už nový minister školstva, keď selektovanie potrieb študijných smerov chce riešiť tým, že všetkým, čo o vzdelávanie svojich detí majú záujem, bude iste za pomoci ministra práce a úradov práce publikovať opakovane zoznamy tých odborov na jednotlivých školách, ktoré produkujú najviac uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce a potrebujú rekvalifikáciu.
V celom procese zmien, ktoré postihli slovenské školstvo dominantnú pozíciu má totálna odlúčenosť výchovy učňovskej mládeže od tých, čo ich budú potrebovať od pozície štátu v odluke Iste táto skutočnosť bola v sprivatizovaných firmách lákavá a prejavuje sa dodnes v nárokovateľnosti profesií, ktoré aktuálne potrebujú. Je ale zarážajúce, že o svojich víziách existencie o rok, či dva nevedia, pretože o tom predsa rozhodne trh a pohyb pracovnej sily. Riešenie by mohlo byť v tom, že štát a jeho školský systém by vychovával a vzdelával základom všeobecne platným v danej profesii a jednotlivé podnikateľské subjekty by sa následne zamerali na svoje špecifické potreby. Alebo to neide? Za to sme predsa netľapkali, to je jasné i s dôsledkami.
Zvláštne pomery nastali v príprave vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na počet občanov štátu a očakávaniam, že pri vzdelávaní v jazyku anglickom bude príliv za diplomami túžiacimi ľuďmi z cudziny a tomu údajne odpovedá aj počet vysokých škôl, ktoré sa už začnú kategorizovať na vysoké školy a univerzity. Ešte do nedávna sa zdalo, že je ich priveľa a čítame, že akreditačná komisia ministra školstva rozhodla súhlasiť s ďalšou v Šamoríne. O dôvodoch jej budúcej existencie sme sa mohli dočítať v článku D Balážovej, ktorá informácie iste čerpala z dôvodovej správy pre akreditačnú komisiu. Je to tendenčný materiál neodpovedajúci mizérii chemického priemyslu na Slovensku.
Pred rokmi, po roku 1960, v období rozvoja chémie na východe Slovenska (Chemko, Chemlon, Chemosvit, Bukoźa, SLZ Hnúšťa) patril som k i iniciátorom vytvorenia chemickej fakulty pri VŠT v Košiciach. Na žiadosť dekanátu ChF SVŠT sme však cúvli, pretože v hre bola nová budova fakulty(vchod z Mickiewiczovej ulice) a ktorá by bola takto spochybnená. A tak sme si povedali, čo sa budeme, veď sme svoji.
A dnes nie je problém vytvoriť ďalšiu školu údajne pre odborných pracovníkov NChZ, možno do Petrochemy, či zaniklých PChZ. Podobne, alebo rovnako vznikali mnohé VŠ a bez potrebného kvalifikovaného zboru učiteľov, čo je na škodu a čo nás musí málo tešiť…