Prezident nielen menuje, ale aj vymenúva.
(problémy so slovenskou gramatikou)
Situácia s vymenúvaním troch sudcov Ústavného súdu za troch, ktorým končí funkčné obdobie(12rokov), zo šiestich k rozhodnutiu p. Kisku, prezidenta, smeruje k stavu, ktorý prof. Dr. J. Mazák, jeho právny poradca, pozná z vlastnej skúsenosti, keď ešte ako predseda Ústavného súdu v rokoch 2000-2006 nemohol bez dvoch sudcov rozhodovať v pléne o citlivej a zložitej kauze I to bol iste dôvod, pre ktorý prijal ako riešenie miesto generálneho advokáta pri Súdnom dvore v Štrassburgu. A to môže o krátky čas byť dôvod k vysloveniu silných slov, že ÚS je paralyzovaný a neschopný plniť ústavné funkcie a že potrebná je zmena vo fungovaní ústavných orgánov napr. zavedením „poloprezidentského systému“ s oklieštením práv parlamentu, ako vyslovil svoj názor p.Kiska v kampani.
Ako nakoniec vtedajší príbeh skončil nepamätám, pretože veľmi mediálne nebol pretriasaný, no vraciam sa k nemu práve v súvislosti, ktorá vznikla verejne prezentovanou požiadavkou prezidenta na ďalší návrh štyroch mien právne spôsobilých a vzdelaných osôb v súlade s čl.134, odst.3 Ústavy SR. Aby po odmietnutím piatich právoplatne navrhnutých zo šestice, mohol prezident skúmať vhodnosť ďalších kandidátov na funkciu sudcov ÚS s možnosťou, že si opäť nevyberie a tento súd bude v nasledujúcich rokoch mať len 12 sudcov a tiež bez možnosti rozhodovať v pléne, keď to bude situácia a druh kauzy vyžadovať. Ono totiž neexistuje právny dôvod na to, aby sa opäť v NR hádali poslanci koho poslať do Grassalkoviczovho paláca na výsluch.
V znení čl.134, odst. 1. Ústavy SR počet sudcov ÚS je 13 a nikde nie sú uvedené menšie počty pre prácu v pléne. A v rovnakom článku,odst.2 sa píše o tom, že prezident vymenúva troch zo šiestich, ktorých mu navrhne NR svojim rozhodnutím a predchádzajúcim skúmaním vhodnosti kandidáta vo výbore ústavo-právnom a následne, teda hlasovaním. Bodka a punktum.
Hľadanie súvislostí a istý revanš za rozhodnutie nemenovať Dr. J. Čentéša za generálneho prokurátora prezidentom I.Gašparovičom je z inej galaxie, alebo iný tabak. Tam išlo predsa o to buď, alebo a tu pri ústavných sudcoch bola predsa možnosť výberu, preto je použité v texte sloveso vymenúva. Ani názor znalcov ústavného práva sa nezhoduje a iste nie pre ich vedomosti, ale pre ich súčasné postavenie a orientáciu. Kým jeden je v službách kancelárie p.Kisku, druhý je len pracovník Ústavu práva SAV.
Najlepšie pri vysielaní odôvodnenia rozhodnutia prezidenta v TV bolo to, že kým p.Kiska svoje rozhodnutie vysvetľoval s plnou vážnosťou v tvári i hlase i potrebou ďalších štyroch nových mien, p.Paška sa smial a vopred naznačoval, že NR nemá nikde predpísané následné povinnosti z takého rozhodnutia prezident (zatiaľ) plynúce. Išlo by totiž o prvý krok k zmene demokracie parlamentnej na režim prezidentský, ktorý by však musel byť definovaný zmenami textu v Ústave a tým i zmenou charakteru štátu, niečo na spôsob osvietenej monarchie. Tieto náznaky boli p.Kiskom vyslovené ešte v dobe jeho predvolebnej kampane a teraz sa o to pokúša už aj prakticky. Bude to mať ťažké, ale on ako charizmatický businessman sa iste nevzdá a o dva roky, keď by v parlamentných voľbách zvíťazili jeho sympatizanti zvýšených práv pre úrad prezidenta, by sa to mohlo stať. Začal dobre, pri justícii, kde vznikajú právne normy a návrhy zákonov. Tam totiž patrí aj hranica úžery nebankových spoločností.
V tejto súvislosti frivolne znie výklad príčin rozhodnutia p.Kisku iste formulovaný jeho poradným zborom, že „prezident je povinný dbať o riadny chod ústavných orgánov vrátane Ústavného súdu“ ktoré bol údajne vyslovil US v prípade J.Čentéša. Slová málo súvisiace s konkrétnym problémom menovania a vymenúvania ústavného činiteľa. Ale i to sa stáva. Ale dôležitý je aj rozdiel medzi slovesami menovať a vymenúvať. Kto potrebuje konzultáciu existuje predsa Jazyková poradňa a p.S.Mislovičová, v SRo, vždy ráno (okrem nedele a sviatkov) ale aj Jazykovedný ústav Ľ.Štúra, ktoré poradia zo zákona a bezplatne. Stačí správne formulovať otázku.