Mnohé roky som pracoval v príprave a realizácii veľkých stavieb investičného charakteru a preto žasnem nad dnešným systémom, ktorý by sa mal volať voľný ring, v ktorom uspejú len tí, čo podnikajú bez rešpektovania pravidiel a zvyklostí. Bez neho by ale boli nevznikli ekonomické kategórie korupcia a podplácanie a k ich potieraniu zas úrady a iné mimovládne inštitúcie, ktoré to všetko sledujú a vykazujú ako činnosti.
Celý systém, práve pre trvalú a málo úspešnú kontrolu je zdĺhavý s množstvom zbytočných a ťažko platených expertíz a rovnako dlhým schvaľovacím procesom. Len na vlastnú prácu potom ostáva málo času.
Uvedený predslov ma napadne vždy, keď čítam, alebo počujem informácie o vyhodnocovaní ponúk na stavbu a rozdiely medzi jednotlivými uchádzačmi o dielo. Ako je možné, že v predložených cenových návrhoch sú rozdiely 10 až 20 % ? A akú radosť majú tí, čo ponuky vyhodnotili a skúmajú dôvody rozdielov, ktoré však v skutočnosti neobjavili.
Ako sa podobá pravde, rozdiely sú spôsobené hlavne výlohami na práce, ktoré v prospech hlavného dodávateľa vykonávajú subdodávatelia a tí majú ďalej na nižších stupňoch procesu svojich, lacných a málo kvalifikovaných, možno len najatých pracovníkov. Aj preto, keď dôjde k nehode s následkami smrti robotníkov pádom z lešení niet toho, kto je vinný. Ale u líniových stavieb, ako sú rýchlostné cesty a segmenty našich diaľnic, veľké rozdiely v ocenení výloh na práce a výkony sú založené na rozdieloch v hodnotení kvality odvážanej zeminy, či horniny a s ich presunom v miliónoch m3 na často vymyslené vzdialenosti a trasy. I s dôsledkami pre dodatky a práce naviac.
Pri prerokúvaní rozpočtov stavieb veľkého investičného charakteru v mld. Kčs, kde som bol jeden z aktérov, dbali obe strany procesu o každú korunu aj keď zúčastnení pracovníci schvaľovania nemali zo zistených rozdielov nijaký profit či prémie. Bolo to otázkou profesionálnej cti a kvalifikácie rozpočtárov, aby nezabudli na ktorúkoľvek položku, či prirážku.
Dnes poletujú počas procesu schvaľovania predloženej dokumentácie státisíce €, ako keby sa hrali o fazuľky. A to v dobe existencie súkromného podnikania a štátnych objednávok.
Nakoniec jedna anekdota:
Na tradičnom jarmoku (môže byť kdekoľvek) stretli sa traja výrobcovia pletených košíkov z prútia, no každý s inou cenou pre rovnaký druh košíka. Sami sa divili, ako je to možné Najviac sa divil ten, čo ponúkal košík za najvyššiu cenu a tak sa kolegov po jarmoku pýtal, ako je to možné, ako to robia oni. Ten, čo predával o niečo lacnejšie mu vyzradil, že predáva lacnejšie preto, že prútie na ich výrobu kradne. Tretí najlacnejší, ich prekvapil tým, že im vyzradil svoju pracovnú metódu.. On totiž kradne košíky, nezdržuje sa ich výrobou, ale venuje sa marketingu a reklame A za radu si vypýtal peniaz a ten mu zaplatili. Bola to rada.