Politici zvyknú pripomínať rok 2009, kedy ruský dodávateľ Gazprom uzatvoril armatúry na plynovode do Európy cez Ukrajinu, ktorej firmy vtedy kradli nezaplatený plyn.
Rok 2014 je iný preto, že Ukrajina nezadržateľne smeruje politicky do EÚ a k spolupráci s NATO a preto si nedovolí kradnúť plyn z Transgazu Bratstvo. To by predsa poškodili svoju povesť ešte pred tým, ako by sa začali prístupové rokovania. Čo by povedali predstavitelia európskych krajín združení v EÚ? Ale tí, aby podporili smelé ambície prezidenta P.Porošenka, budú musieť cez bankové inštitúcie Ukrajine pomôcť, aby dlžnú sumu cca 5,5 mld.USD splatili. Rusi totiž už dali žalobu o dlhu pred arbitrážny súd do Stockholmu
Nebude to zadarmo a drobní občania Ukrajiny to pocítia na svojich príjmoch, nie tak oligarchovia, ktorých firmy budú môcť vyvážať produkciu svojich firiem do EÚ bez ciel.
Ale ani my neobídeme naprázdno. Plyn z inej mimoeurópskej lokality ako Rusko alebo lokalít, ktoré sa už črtajú vo vyhláseniach expertov (Alžír, Kuvajt ,Irak, Líbia, USA, Nórsko, Saudská Arábia) bude so solidárnou prirážkou k cene za členstvo Ukrajiny v EÚ. Ak teraz je spor o cenu 380+100 USD/1000 m3, alebo po splatení vysokého dlhu len 325 USD/1000 m3,po normalizácii pomerov si zvykneme na ceny okolo 450 USD/1000 m3 z mimoeurópskych ložísk aj to až o niekoľko napínavých rokov spojených s výstavbou nových terminálov a rozvodov. Čo dovtedy a ako rokovať s Gazpromom keď si osvoja európski obchodníci myšlienku Poliak Tuska o jednotnej cene? Kto to zaplatí a kto doplatí?.
Nič nie je zadarmo, len úsmev, ako hovoria Američania a preto sa na nás usmievajú zo všetkých reklamných obrázkov po celom svete.