Kým voľba prezidenta, ako vždy dopadne dobre a v prospech najatraktívnejšieho kandidáta a na obmedzenú dobu, spojenie technických ústavov SAV so svetovými firmami bude mať určite dlhodobejšiu platnosť i s mnohými pochybnosťami tých, čo si niečo z minulých zmien vlastníckych vzťahov pamätajú.
Predseda SAV J.Pastorek túto budúcnosť vedeckých ústavov prezentoval, ako reakciu na nedostatok financií v základnom bádaní, ktoré je iste podľa štatútu SAV prioritou všetkých ústavov SAV, ale dotklo by sa hlavne technických ústavov, ktoré sa majú naviac aj zlučovať aby vznikli verejno-právne inštitúcie. Podklady pre návrh zákona o zakladaní takých inštitúcií sa už rodí a zákon by mal platiť od začiatku budúceho roka.
Charakterom podobné zmeny a vývoj zaznamenali naše nemocnice a zdravotnícke zariadenia a dnes sú príkladom, ktorými cestami sa k súčasnému stavu dopracovali pod vedením mnohých ministrov zdravotníctva a legislatívnych opatrení, ako príklad kam sa môžu dopracovať verejno-právne inštitúcie a v rámci zákonov. Vždy v súlade s nimi.
Porovnávať myslenie pracovníkov vedeckých ústavov v SAV s lekármi v nemocniciach, ústavoch, či klinikách je možné práve preto, že obe skupiny inteligencie reprezentujú vzdelanostný vyšší priemer našej spoločnosti a tým spolu súvisia. praktické dôsledky – všetko posudzovať izolovane a vlastnou hlavou.
Je tu aj druhá strana partnerského vzťahu, spoločnej existencie ústavov SAV s fabrikou, možno s niekoľkými. Ale v nich panuje racionálne myslenie a len tie najsilnejšie, giganti majú istú perspektívu. Že to nie je pravda? Zo štruktúry a pôvodne štátnych firiem u nás vyplýva, že už žiadna nemá vlastnú subjektivitu a že mnoho rokov počas privatizácie prešli vývojom a zmenami a sú už len filiálkami veľkých zoskupení. Nič moc. Veď keď majú slovenský management, faktúry kontrolujú v sídle firmy Dôverujú, ale preverujú.
Tým je definovaný aj prípadný záujme vstupovať do konkrétnych vzťahov s ústavmi SAV. Firmy, ktoré o výsledky bádania základného výskumu majú dlhodobý záujem sú už dávno späté s podobnými a rozsiahlejšími výskumnými pracoviskami v materských krajinách a často sa predvádzajú len ako gestori, s výrazným charakterom a prezentujú sa, že koncern prispieva na činnosť miestnej filharmónie, alebo prevádzku detskej železnice, či výskum príčin rakoviny.
Zákon, ktorý dovolí z ústavov SAV vytvárať verejno-právne inštitúcie iste nepostrehne všetky možnosti, ako budú nakladať s fyzickým majetkom po svojom predchodcovi, keď sa bude ľahko dokazovať, čo je možné odpredať ako hodnotný balast nepotrebný pre budúce bádanie a aké budú pravidlá pre ten majetok, ktorý do inštitúcie vnesú noví spoločníci. Kto z nich bude oprávnený definovať priority bádania a ako bude nakladané s ich výsledkami v konkurenčnom prostredí? Patenty?
Mladá história premeny zdravotníckych zariadení štátu je však veľmi poučná pre tých, čo pripravujú zákon o verejno-právnych inštitúciách hlavne v tom, ako sa (možno)poctivý úmysel zvrhne v zápas o ovládnutie majetku vkladaného do inštitúcie a to sa nedá upraviť len v zákone chce to viac, ale nik to nepostrehne.