Slovanská vzájomnosť a či euroatlantické spojenectvo?

13. februára 2014, gilos, Nezaradené

V mnohokrát opakujúcich sa správach o úspechu našej reprezentantky A.Kuzminy v biatlone so ziskom zlatej medaily zo ZOH v Soči zanikli v nedeľu iné a podobného charakteru správy a ktoré boli tiež o vynikajúcich  výsledkoch ale iných športovcov, no nás sa netýkali. Správa o jej šiestom mieste zo stíhacích pretekov bude po čase zaujímať len sprievodný personál, verejnosť sa o tom dozvedela len vo večerných správach. Škoda, pretože sme boli už pomocou médií vysoko nabudení, že musí vyhrať. V tomto ohľade sú naši reportéri a spravodajcovia neprekonateľní, svetoví.

            Keď pred niekoľkými dňami prebojovala sa tiež naša D. Cibulková do finále Australian Open vítali ju v Bratislave tisícky zmobilizovaných fanúšikov a sympatizantov a ju vozili v otvorenom reprezentatívnom autokare. Keď však prehrala svoje zápasy v skupine Pohára Federácie s Nemkami ,to už nebola ona. Alebo bola? Odborníci to definujú ako vlastnosť športu, jeho odvrátenú tvár, divákov vraj zaujímajú len prví Raz tak a potom inak. Nie každý deň svieti Slnko.

            V správach, komentároch i rozhovoroch našich reportérov odznelo už počas otváracieho ceremoniálu ZOH veľa, aj zbytočných slov, ktoré pri pohľade na úchvatné divadlo aktérov trojhodinového programu neboli až tak potrebné, skôr vadili očiam i ušiam divákov pri TV obrazovkách a bez reklamy.            Pri vnímaní deja na ploche štadióna Fišt.. Hala poskytla priestor pre 40 tisíc divákov a dokonca i pre športovcov, pre ktorých sa našlo miesto na sedenie, čo nebývalo zatiaľ zvykom, pretože ceremoniál sa vždy konal pod hviezdnou oblohou. Uverejnený názor nejakých (juho)amerických komentátorov že to bolo nudné, skôr na driemoty(predstavenie),zbytočne dlhé, odpovedalo  tak temperamentu Ameriky s jej rytmami a hlukom, trubkami a bubnami.

            To, čo predvádzali ruskí aktéri ceremoniálu odpovedalo skôr slovanskej náture a ruskej klasike v umení i histórii, ktorá je u nás dlhodobo a úspešne vytesňovaná z mediálneho priestoru. Len prognostik SHMÚ pri predpovedi počasia si dovolil aj slová mimo predpovedi počasia, keď vyslovil zabúdané slová – slovanská vzájomnosť .Iste bol v tom resentiment na časy, keď sa ešte také niečo aj u nás pestovalo, slovanská vzájomnosť .To je už síce dávno, no práve v takých chvíľach ,akými sú ZOH a v Rusku vyjde slovo do éteru.

            Jediný defekt, ktorý sa vyskytol  práve v začiatku otváracieho ceremoniálu, keď sa jeden z piatich kruhov nepripojil k ostatným, aby spolu vytvorili olympijský symbol rôznofarebných kružníc práve na pravej strane troch horných  A tá kružnica v červenej farbe má symbolizovať americký kontinent Či sa ešte k podrobnostiam prípadu vrátia odborníci uvidíme po Hrách ,podľa počtu medailí dotknutých štátov.

            Spojiť športy, ktoré sú súčasťou ZOH do prostredia stredomorskej klímy s blízkymi zasneženými končiarmi blízkych hôr bolo odvážne, ale iste aj domyslené, nielen pre vlastný program Hier, ale aj pre budúcnosť tejto časti Ruska v cestovnom ruchu. Preto čiastka, ktorú Rusko, štát  firmy i oligarchov vložili do tak náročného projektu nebude sa dať prekonať v najbližších rokoch konania olympiád. Ale  potvrdilo sa aj to, že OH nemôžu byť len súkromným podnikom, ako sa to stalo v posledných s vlastníctvom Coca Cola alebo IBM, keď neišlo ani tak o športové zápolenie, ale o obchod, posilňovaný mohutnou reklamou. Zavedenie nových disciplín(napr. akrobatické lyžovanie a skoky žien zo stredného mostíka  na lyžiach)má zatraktívniť Hry z pohľadu divákov, no je to cesta na ktorú sa vybralo hnutie  do dnešných časov. Ale potom kam?