Europské kontrolné mechanizmy zaostávajú za expanziou finančného kapitálu

30. januára 2014, gilos, Nezaradené

Mohlo sa zdať, že správa o tom, že 85 fyzických osôb vlastní majetok vo výške rovnajúcej sa majetku polovice svetovej populácie a to je cez 3,5 mld. ľudí a ich majetok (podľa jedného zdroja)1,2 bil € t. j 1200 miliárd miliárd €(k 31.10.013)vzbudí väčší ohlas, ako sa stalo v skutočnosti. Rozsah a komentáre tak neprekročili dávnejšie správy o tom, že neznámi lupiči vykradli rozvodnú skriňu a napojení obyvatelia domu boli bez elektriky. alebo iné správy z rubriky: Kriminálna ústredňa pátra“

            Všetko je relatívne, rovnako ako dôsledky zo správy o bohatstve bohatých plynúce. Tá polovica populácie, ktorej sa správa dotýka, nemá bohužial také právne nástroje, aby stav zmenila a náš stav sa zlepšil a tých 85 osôb, ktoré ten obrovský majetok vlastnia ,nemá čas a potrebu sa takými správami- prkotinami zaoberať, pretože ich bohatstvo je predsa založené na práve a zákonoch. Je to tak, pretože tí, čo podklady pre súhrnnú informáciu získavali mohli tak činiť len z legálnych a na publikáciu vhodných materiálov..

            Pokiaľ som sa chcel dostať k menám týchto osôb, nebol som úspešný s poznámkou zdroja, že ide o ochranu osobných údajov každého z nás. Taký je zákon !A tu sme pri jednej z podstaty dneška Spôsoby a formy nadobúdania, alebo straty majetku sú v demokratických spoločnostiach, ale možno i inde, založené na zákonnom práve. Aj preto v odpovediach dotknutých pri iných príležitostiach na spôsoby ako získali majetky, používajú najviac slová – podľa zákona, zákonne a teda dovolene.

            Zákony a normy definujú vždy ľudia, zvyčajne zákonodarcovia (len málokedy ulica) a ako dokazuje prax, sú často účelovo menené, akoby zdokonaľované, dopĺňané, alebo celkom nanovo definované, , odpovedajúce potrebám často špecifickým, vyplývajúce z požiadaviek a potrieb záujmových skupín a ktoré potreby  verejne halia do všeobecných fráz, alebo explicítne rozširujú definičný odbor základných ľudských práv a slobôd, ktoré vedia vyšpekulovať ústavní právnici.

            V našej tlači bol uverejnený tiež zoznam, rebríček ,10 najbohatších Slovákov, začínajúci A.Babišom s majetkom 5 mld € a končiaci Š.Rosinom s majetkom 0,02 mld. €. Medzi nimi v prevahe sú uvedení obecne osoby pôsobiace zväčša aj vo sfére financií. Keby sme slovenský menoslov považovali sa reprezentatívnu vzorku najbohatších ľudí planéty podľa postavenia ,môžeme si dovoliť uviesť  ,že viac ako polovica z nich sú finančníci, pôsobiaci v tejto sfére a procesoch vo financiách možností  znalí, resp. stojaci za zákonným usporiadaním vzťahov tak, aby im to bolo dovolené a zákonné To znamená však, že vždy ide o peniaze(kapitál) a aj hodnota materiálnej časti bohatstva je meraná peniazmi, čo je vždy problém špekulatívny ,závislý od dopytu a ponuky, ktoré kategórie sa môžu vytvárať umelo, účelovo, podľa potreby aktérov deja. Na to sú doložitelné prípady i z histórie, kedy za pomoci rýchlych informačných prostriedkov(napr. i holubov) došlo k prekvapivým (podľa zákona)zmenám vlastníckych   vzťahov.

            Takto okľukou sa môžeme dostať k podstate rozhovoru Tiny Čornej s filozofom a politológom Jiřím Pehe pod názvom: “Ak neskrotíme rozpínavosť kapitálu, celý systém skrachuje“. V ňom sa už od názvu hovorí o faktickej nerovnováhe medzi možnosťami štátnych inštitúcií, ktoré nemajú v nových národných rámcoch nástroje na krotenie expanzie kapitálu a jeho exponenciálnemu rastu nepodloženému prácou v materiálnej sfére, ale špekulatívne tak, ako sme svedkami  posledných rokoch. K tomu môžeme  bez nadsádzky spomenúť ako dômyselne sú využívané možnosti pohybu kapitálu, jeho prelievanie, zahmlievanie jeho pohybu, aby skončil nakoniec bez možnosti kontroly zdanenia v krajinách, kde dosah národných inštitúcií neexistuje.

            Svoje by vedeli k téme povedať odborníci, ktorí skúmajú príčiny rôznych kriminálnych činov a protestov. Aj keď tie príčiny bývajú rôzne, rozdielne, spoločné majú charakter protestov, nespokojnosti s čímkoľvek, čo môže byť rozbuškou pod revolučný výbuch. Aj preto by mal štát, alebo skupina štátov mať nástroje na tlmenie expanzie finančného kapitálu, alebo zákonné možnosti tomu brániť a porušenia zákonov exemplárne trestať. Ak sa tak nestane, rozdiely medzi chudobou a bohatstvom budú narastať a k výbuchu z hnevu, nad bezmocnosťou ľudí dôjde .Ako to hovoria hasiči. “I z malej iskry veľký oheň býva! Alebo to povedal pred mnohými rokmi vodca proletariatu Vl.I.Lenin?