Pravda o udalostiach na Ukrajine sa dá napísať i zložito, ale podstata udalostí ostáva
zachovaná. Stačí poprehadzovať súvetia a poradie udalostí, na ktoré sa má zámerne zabudnúť.
V prvom rade dôležitostí bola Julka, dnes áreštovaná v meste Charkiv za prekročenie
svojich právomocí vo funkcii predsedkyne vlády, keď podpísala kontrakt na dodávku
ruského zemného plynu v objeme 50 mld cu,metrov, za ktoré aj keď ich štát neodoberie musí
platiť.Za pomoci svojich priateľov však tento trest pokladajú spolu za motivovaný politicky.
Ako žalárovaná sa premaródovala do stavu, kedy jej na Ukrajine nemôžu lekári pomôcť a tak
poslanci Verchovnej rady začali hľadať spôsob, ako by bolo možné väznenej osobe povoliť
liečenie v cudzine, čo iste inde vo svete, aj tom najdemokratickejšom, nie je možné.
Od chvíle, ako v litovskom Vilniuse nepodpísal právoplatne zvolený prezident
V.Janukovyč dohodu o asociácii s EÚ sa príbeh Julky stal vedľajší, okrajový a nabudený
národ začal okupovať námestia Kyjeva za pozorného vnímania zahraničných expertov
a novinárov. Práve z tých poprehadzovaných súvetí vznikla otázka, ako dlhodobé
zhromaždenia bez vážnejšieho programu prežívajú účastníci dlhé a chladné noci a dni so
spevom ,tancom a rečnením. Až teraz, keď počet protestujúcich kolíše medzi 200 tisíc až
milion sa dozvedáme, že už im dobrovoľníci varia čaj i boršč, či šči s cviklou.
Z rôznych iných správ a pri inej príležitosti od zamestnávateľov sa dozvedáme, však
koľko stojí hodina ,či deň alebo týždeň, keď sa nepracuje z rôznych príčin. A zatiaľ vláda
v Kyjeve hľadá spôsob, ako zachrániť štát pred bankrotom a dlhodobé protestné
zhromaždenia tomu určite napomáhajú veľmi efektívne. V opačnom zmysle.
Pretože do marca 2014,pri tomto tempe výpadku príjmov štátu to môže byť aj skôr,
vláda požiadala v rámci príprav na podpis asociačnej dohody EÚ o pôžičku vo výške 20 mld.
€. Nebolo to veľmi rozumné, pretože jej orgány nie sú finančná inštitúcia a taká bola aj ich
odpoveď, že nič.. A za stavu, ktorý sa vytvoril, Ukrajine neposkytne žiadna banka taký úver,
či pôžičku.
Peniaze má ale Rusko ,ktoré vo forme úľav za dodávku plyny na nasledujúce obdobie
dodá plyn za výhodnejších podmienok a nebude potrebný ani reverzný chod plynu cez
Slovensko na ktorom by sme sa podielali v zisku aj my. Nič z toho už neplatí. Prezidenti sa
dohodli aj mimo podmienky vstupu Ukrajiny do colnej únie. Naviac Rusko odkúpi
ukrajinské dlhopisy vo výške 11 mld. €. Veď keď tak programovo sa EÚ usiluje o podpis
asociačnej dohody, mohla tie dlhopisy odkúpiť niektorá západná banka ,čo sa nestalo. Potom
sa snaha o prijatie Ukrajiny do spoločenstva s EÚ javí,, tak, že ide skôr o prospech EÚ, kde
sa očakáva koniec dlhotrvajúcej hospodárskej krízy a čo by otvorilo konvoje tovarov
východným smerom. Nebolo by to ako dar, ale vynikajúci obchod za pôžičky, ktoré by
následne platil štát.
Dlhé otálanie však celý proces približovania Ukrajiny k EÚ spochybňuje a je na
vážkach. Páni v Bruseli sú v rozpakoch, pretože 49 milionov občanov ako zákazníci by Únii
veľmi pomohli obchodne. Ale ani priblíženie sa k hraniciam s Ruskom, ako strategickým
protivníkom USA nie je vedľajšia otázka do budúcnosti. Aj preto reakcia prezidenta Putina
v prejave v Dume o tom, že nik nemôže spoliehať na vojenskú prevahu nad Ruskom. je jasná
a dobre načasovaná, rovnako ako správa o rozmiestnení nosičov rakiet Iskander na území
Kaliningradu. Aj keď cesta senátora John McCaina ostala v našich médiách zapotrošená
v Moskve iste vedia, čo tento pán v Kyjeve sledoval..i so slovami ministra obrany ,že Rusko
rozmiestni rakety na svojom území tam, kde bude chcieť Preto problém asociačných rokovaní
so všetkými dôsledkami bude nakoniec a historicky vedľajší.