Ani sme sa ,ako občania nenazdali, ako ľahko a bezbolestne sme sa prepracovali do
etapy nášho splývania so súčasným etickým kódexom, aby sa každý z nás staral len o seba.
Že tak to bude a ako tvrdia liberálni politici, najlepšie a štát, ako taký stane sa zbytočný,
zatiaľ len požierajúci peniaze plátcov daní, poplatkov a stále drží v rukách nástroje ,ktorými
poplatky môže od bohatých zákonne vymáhať.
Začiatok procesu nastal vtedy, keď sa tradičné funkcie a činnosti štátom riadených,
alebo kontrolovaných subjektov tvorcami nových poriadkov začali deliť na zbytné
a nezbytné, výnosné a nevýnosné. Účelovo sa výnosné stali predmetom privatizácie a na tých
nevýnosných ,ktoré ostali bremenom štátu, stala hanba, že štát ich nevie riadiť. Príkladné
môže byť rozdelenie ŽSR na tri samostatné právne firmy(ŽSR, Cargo a ŽSS),aj keď v dobách
bývalého kapitalizmu fungovali spoločne a vzájomne si kompenzovali zisky i straty
z podnikania. Dnes už to neide aj keď prevádzku súkromnej dopravy na trati z Nových
Zámkov do Bratislavy a spät musí sanovať štát, aby bolo dokázané, že to ide a dobre
súkromníkovi
To, čo sa vykonalo v oblasti zdravotníctva a starostlivosti o zdravie v posledných
rokoch je veľmi chúlostivé pre každého, kto už je(zatiaľ)odkázaný do pozornosti lekárov. Ak
nemocnice a bez výnimky, či univerzitné, fakultné, štátne, okresné ,súkromné, alebo cirkevné
s vplyvom financií SCR boli inštitucionálne zbavené všetkých pomocných činností a majetku
ako jednotný a fungujúci organizmus s odovzdaním týchto do súkromných spoločností a tých
je veľa a na všetko, trpia rovnakými problémami a ťažkosťami. Niet síl na úplný výpočet ,čo
všetko zo starostlivosti o nemocného človeka v ktoromkoľvek veku je už súkromné, závislé
na jednom zdroji financovania, posťovne Tie sa ako podnikateľské subjekty bránia, nechcú
platiť za niečo neštandardné a tak dochádza k napätiu a hľadá sa ten, kto doterajší mnoho
rokov a spoľahlivo fungujúci systém označí za prekonaný s tým že je potrebné ho
nahradiť ,aby sa každý staral sám o seba a platil za každý výkon i za skúmanie moču
v skúmavke. Ubudne pacientov i služby budú odbornejšie
Súčasťou týchto dezintegračných ,tvoriacich základ demokratizácie systému ,do
ktorého sme tak vstúpili, bol i je rozkol v zamestnaneckých vzťahoch, najmä tých
antagonistických. Stačí uviesť, že len zamestnávatelia pri neveľkej báze firiem, ktoré vlastnia
majú možno päť organizácií, ktoré treba financovať(RÚZ, PAS, Klub 500,AZZZ) živnostníci
svoje združenia, a mnohí iní Pekne to demonštrovali a príkladne predviedli lekári združení
v LOZ pod vedením dr.M.Kollára v zápase o svoje požiadavky na rast miezd, platov
a výkonov za všetko od stola. To bol ich kvalifikovaný úder do podbruška zdravotných sestier
keď flagrantne nezohľadnili skutočnosť ,že lekári bez zdravotných sestričiek pri lôžku
pacienta, či operačnom stole nie sú plnohodnotní. Dokázali však, že dnes musí každý sám
a za seba. Nie každému sa ale darí.
O problémoch, ktoré sa do školstva i vzdelávacieho systému podľa individuálnych
skúseností každého pedagóga postupne presadili až do miery, že niet jednotných učebníc pre
bázické predmety stredného školstva a riaditelia ich nakupujú podľa vzťahu k autorom sa
pohovorilo veľa. Stačí to na samostatné pojednanie.
Základný princíp pre novotvary spoločenského života však plynie z poučky K.Marxa
o rozpore medzi prácou a kapitálom .Aj keď sa tento princíp zásadne nespomína, on platí.
Napr.. v pohľade, ktorý sa spomína denne, keď sa hovorí o počtoch nových pracovných
príležitostí, čo napovedá, že priemyselníci živia tisícky robotníkov, námezne pracujúcich.
Nikde sa však nevieme dočítať, či súkromné spoločnosti sú charitatívne organizácie, keď
živia toľko po ulici sa túlajúcich a bezbranných osôb. Že to nie sú podnikateľské organizácie
s cieľom vytvárať zisk, ktorý si potom delia akcionári na valnej hromade podľa počtu akcií
a myslia hlavne na seba. Že priemyselníci bez beztvarej masy robotníkov môžu vykonávať
len špekulácie s kapitálom bez vytváranie skutočných hodnôt, ako sa to stáva i teraz, počas
krízy kapitalizmu
Je možné, aby pri chabej existencii KOZ došiel už niekto k poznaniu, že robotníci
v sprivatizovaných firmách, ktoré budovali ich otcovia museli podpisovať prehlásenia, že nie
sú, ani nehodlajú sa stať členmi odborovej organizácie čo pri existencii množstva iných
spolkov a charity nie je v súlade s právami občana? Že len stále niečo chcú a neznášajú riziko
podnikania. Na druhej strane to, že spadne robotník z výšky 20 m pri stavbe na lešení, alebo
že niekoho zasype zemina z nezapaženého výkopu je jeho rizikom, pretože podpísal sa ako
samostatne zárobková osoba, živnostník, aj keď robí pre podnikateľa. Taký je ale zákonník
práce a funkcia agentúrnych firiem.
A tak aktuálne prichádza na scénu charita reprezentovaná buksičkami v rukách
nezamestnaných dorastencov na ulici, ktorí prosia okoloidúcich o príspevok na všetko pre
chudobných a bezmocných jedincov z radov najchudobnejších.
To spolu, individualizmus a charita tvorí obraz našich dní na ktoré sme neboli zvyklí,
no musíme si zvyknúť a dbáme, aby sme neprepadli i my ostatní do kategórie ľudí, ktorým
pre dlhy stal sa byt, či iná nehnuteľnosť predmetom exekúcie.
Ostáva mi len poďakovať každému, čo uvedené riadky prečítal a má k nim aj istý
náhľad.