Každoročný začiatok školského roka otvára aj dvere do trinástej komnaty nášho
školstva. Okrem fúzatých thém o slabej úcte k učiteľom a ich odmeňovaniu a sľubom, že
terajší minister D.Čaplovič bude u ministra P.Kažimíra bojovať ,ako lev za ich lepšie
odmeňovanie ktoré sa stále opakujú.
Ale pribúdajú aj zásadnejšie thémy vzdelávania našich mladých ľudí a odborníci
volajú už po zmenách, ktoré sú dôvodné pre nápravu Naraz totiž zistili ,že hlavné nedostatky
sú v odbornom vzdelávaní na strednej úrovni, ktoré sa začali rušením SOU, keďže sa v rámci
privatizácie a rozpredaja národného majetku, stali zbytočné. Veď ktorý privatizér by bol
prevzal do svojej držby závodný klub, nočné sanatórium, pioniersky tábor alebo odborné
učilište, ktoré bývali súčasťou podstaty výrobného potenciálu? Noví majitelia potrebovali
k rozbehu svojich podnikateľských zámerov hotových, jednoúčelových robošov. Kto z nás si
dovolí vysloviť otázku, prečo si tie(v našich pomeroch) veľké podniky nevychovávajú
učňovský dorast, ale pýtajú ich od štátnej správy a bránia sa tým, ako produkovať, ako majú
odvádzať do štátu nemalé čiastky, keď im chýbajú kvalifikovaní roboši? Vzdelaní, pripravení
realizovať produkty vývojovej práce vývojových pracovníkov v materských centrálach, kdesi
Rozklad učňovského školstva dokazateľne začal privatizáciou a jeho presunom od
fabrík do sféry školstva. Kým za socializmu odbornú prípravu dorastu viedol zriaďovateľ,
podnik a vzdelávaciu učiteľský zbor to už nie je pravda. Aj keď bývali rozporné situácie
medzi majstrami odborného výcviku a učiteľmi ,vždy sa dohodli, museli. Tento stav bol
zabudnutý zmenou zriaďovateľa a začali prevládať vzdelávacie prvky a z odborných učilíšť
sa postupne stávali stredné odborné školy bez odbornej , manuálnej praxe. Veď aj kde by sa
odborná prax vykonávala? Majitelia firme až teraz blahosklonne súhlasia, že učňovský dorast
môže nadobúdať zručnosti v ich zariadeniach, no za garancie podmienok reálnom živote
firmy.Za čie peniaze, to sa dojednáva individuálne
Na tieto problémy dochádzajú zodpovední činitelia teraz, po rokoch, ktoré uplynuli od
zásadnej premeny školského systému do doby, v ktorej môže študovať čokoľvek každý, kto
má peniaze s rizikom, že nie sú garancie pracovného miesta. .Je to maličkosť pre tých,
ktorých rodičia môžu všetko, za peniaze a s konexiami, ako kedysi.
Prví ministri školstva po spoločenských zmenách režimu neboli žiadni utláčaní
asistenti, ale socialistickí profesori, jedinci zlostní na bývalý režim a len preto, že nemohli sa
riadiť vlastnými predstavami o svete a jeho trajektoriách, ale museli rešpektovať štátnu
politiku. Odplatili sa tým, že umožnili všetky zlé premeny školstva, rušenie OU ,z ktorých
nakoniec mnohé zanikli a čo spôsobilo generačnú absenciu kvalifikovaných remeselníkov
schopných ísť súčasne i s novými potrebami práve tých, čo volajú po náprave. Po zrušení
limitov(smerných čísiel) máme nadbytok sociológov, psychológov,prekldateľov, právnikov,
a takých ,ktorým sa technické disciplíny stali nevhodné pre ich spoločenský rast a budúce
postavenie, čo dávajú s úsmevom na vedomie pri rôznych príležitostiach. Skrátka na
technické myslenie a um nemajú a tak sa radia do masy humanitných čakateľov na jobb,
a ktorým v riadiacich funkciách (ako managéri) matematika vôbec chýbať nebude
a dividendy im spočíta externá učtovníčka s praxou.
Doteraz to podnikateľom nevadilo, pretože žili a koristili z práce tých, ktorých
vychovali OU a SOU minulého režimu a ktorí už odchádzajú do dôchodku, alebo ich
majitelia firiem prepúšťajú ako neschopných držať tempo v práci s mladými.
Navštívil som viackrát jednu firmu v SRN a zaujímal som sa o ich systém prípravy
mladých ľudí do ich špecializovaných prevádzok(výroba optického skla),pretože
spolufinancujú tamojšie z niekoľkých učilišť v meste. odkiaľ budú potrebovať pracovníkov
pretože s nemeckou akurátnosťou vedia aké profesie budú potrebovať o tri roky Platia za plnú
výchovu anonymných žiakov, s ktorými počítajú do svojej firmy. Oni si žiakov celý čas ich
prípravy všímajú a berú si do pracovného pomeru len tých najlepších. A žiaci to vedia!
Ale kde sú tí poslanci, čo hlasovali za podstatné zmeny v našom školstve, ktorého
formy boli uznávané práve na Západe? Iste žijú a bolo by zásluhou ÚPN, keby ich hlasovanie
v NR o historických zmenách školských zákonov zverejnili, aby verejnosť o ich postojoch
k vlasti vedela viac. To by bol podnet aj k posunu pátrania a skúmania o našej minulosti
v dobe nedávno minulej, pretože o dobách zlého socializmu už bolo zhromaždené veľa
podrobností a je potrebné posunúť hladáčik bádateľov na dobu poprevratovú vo všetkých
oblastiach i s menami zaslúžilých.
O tom, čo povyčíňali partizáni na moste cez Hron pri Jalnej už asi vieme všetko, ale
ako to bolo v prvých rokoch nového režimu, zatiaľ nič.
To je na úvod do nového školského roku všetko i so želaním trpezlivosti a zdravia
v práci učiteliek i učiteľov.