Zatiaľ čo v prvej časti svojho článku historik D.Kováč s názvom: SNP kontroverzná téma? Cíti sa ako oponent anonymných autorov učebníc dejepisu pre základné školy v pozícii rodiča, ktorý má problém pochopiť kapitoly knižky o SNP, v druhej časti prehovoril ako historik.
Predovšetkým treba uviesť, že dejepis, ako učebnica pre školopovinnú mládež má svojho(možno svojich)autorov, teda konkrétnych ľudí – odborníkov. Ako ale vieme zo súčasného spôsobu písania učebníc je to proces roztodivný, závislý od schválenia mien autorov činiteľmi MŠ, ale už aj podľa rozhodnutia samotných škôl, ktorú učebnicu si pravdepodobne pre netechnické predmety zakúpia za verejné prostriedky páni riaditelia od autorov ich srdcu najbližších autorov.Za všetkým sú peniaze.
Ak sa vrátime k téme, v dnešných dňoch aktuálnej pri 69 výročí vyhlásenia SNP (Slovenské národné povstanie) a učebníc dejepisu treba povedať, že jeho téma nie je kontroverzná politicky, ale aj, tak len v hlavách a možnostiach tých, čo k publikovaniu svojho videnia SNP mali príležitosť, najmä si odpľuť. na hroby padlých hrdinov a obetí v ňom a po Autor (Dr.G.Husák) Svedectva o SNP vydal svoje svedectvo, ako ho vnímal, tvoril a bol i jeho svedkom a obeťou a niet iného pamätníka, ktorý by obsažnejšie napísal niečo viac a lepšie o tejto časti novodobých dejín Slovákov. Vnosy iných historikov do poznania príprav, priebehu i konca SNP sú len okrajové ,nemajúce dosah na jeho spoznávanie a význam
Ani uznávaný občiansky historik J.Jablonický v svojom svedectve(Z ilegality do povstania, či Povstanie bez legiend a iné),ktoré verejnosť očakávala v nádeji, že napíše niečo iné(ako oznamovali vtedajšie médiá) nestalo sa tak, pretože autorovi Svedectva mohol vytýkať len niektoré nepresné dátumy konania čohokoľvek počas tých dní a s odchyľkou 1-2 dní, čo mohlo mať iba akademickú povahu sporu a pravdy. Na rozdiel od Dr.Husáka historik Jablonický v Povstaní nebol a písal len o tom, čo a ako vnímal v svojich 11 rokoch, ktoré mu plynuli v tom čase. Ostatné mal z literatúrnych prameňov a pohovorov s ľuďmi ,národovcov a gardistov, ktorí od prvopočiatku hovorili, že išlo o „židoboľševický puč“, čo nemohlo súvisieť so zmanipulovaným pobožným národom žijúcim pod Tatrami.
Ak žijúci historik D.Kováč v svojom článku sa zlostí na autorov učebnice dejepisu pre základné školy, kde sú zamlčované mená zástupcov občianského bloku v podpise Vianočnej dohody z roku 1943 sú (str72 zo Svedectva z vydania z roku 1964) uvedené mená Letttrich,Ursíny a Josko vedľa mien Šmidke, Husák a Novomeský v rovnakom poradí i s plným textom Vianočnej dohody na str.71.
A teraz sa pustite do mňa a môjho názoru, ktorý som si tvoril ešte počas Povstania v Turci, kde som žil i s tou kytkou čerstvých kvetov na hrob Dr.G.Husáka v dnešných dňoch.