Keď je niečo veľké, tak určite v USA

21. júla 2013, gilos, Nezaradené

Situácia, ktorá doviedla americké veľkomesto Detroit ku bankrotu nenastala razom,

skokom, ale postupne až k dlhu vo výške 18,5 mld. US dol. Mesto známe vo svete ak mesto

automobilov(Mobil City) sa dostala do neodvratiteľných problémov tým, že verejné orgány

mesta prestali mať schopnosť platiť za služby a výkony vo verejnom záujme, ktoré aj

v kapitalizme určite existujú.

Sú síce politici,  ktorí hlásajú heslá o tom, že štát je najhorším správcom i vlastného

majetku a preto treba jeho funkcie redukovať a preniesť(privatizovať) na súkromné

spoločnosti, ktoré to vedia lepšie. Netreba si robiť ilúzie, že v USA  takáto politika neplatí

vzorovo, ale sú oblasti života,    kde to tak byť nemôže. Predsa verejné cesty, osvetlenie,

kanalizácia, zber odpadov ,verejná doprava, ale aj komunálne zdravotníctvo pre

najbiednejších budú vždy patriť medzi tie, ktoré budú rozhodovať o kvalite života ľudí

v mestách i dedinách, hlavne pre tých menej majetných, nepripravených zbohatnúť

Na rozdiel od súkromných firiem a spoločností, ktoré poškodila kríza a ktorým sa

prestalo dariť a teraz zbalia svoje“ fidlátka“ a presťahujú svoje podnikanie na „východ od

raja“ mestské orgány a ich povinnosti zostávajú v nich. V ukážkovom rozsahu to vidíme

a pociťujú to poškodení aj u nás. Nedávno to bolo pri úteku talianskej firmy z Vranova a teraz

aktuálne z Jakloviec(Gelnica) a bez rozlúčky.

Návod, ako to budú veritelia mesta Detroit riešiť svoje pohľadávky iste nájdu, veď sú

v USA a tam platia zákony hodnoty viac, ako kdekoľvek inde vo svete. Otázkou ale bude, aký

majetok mesto vlastní a čo by mohlo v záujme uspokojenia nárokov veriteľov poskytnúť na

predaj alebo prevod. Vieme však, že ku škodám sa nedostanú banky, ktoré boli schopné

postupne poskytovať mestu úvery, ktoré dosiahli už spomínanú hodnotu 18,5 mld. US dol

Aj naše mestá, či štát sú zadĺžené a iste podobne, ako spomínaný Detroit v dôsledku

realizácie rôznych projektov s nadhodnoteným ziskom a rýchlou návratnosťou a v očakávaní,

že podnikateľské spoločnosti budú úspešné rovnako aj v povinnostiach voči mestám

K projektom, ktoré majú zviditeľniť každú vládnu ,či mestskú garnitúru treba pripočítať vo

významnej miere ceny služieb a výkonov, ktorými parazitujú na rozpočtoch miest rôzne

súkromné spoločnosti viac zo zvyku, ako zo skutočných a preukázateľných výkonov. Kto

príkladne spočíta prejazdené kilometre pri čistení ulíc alebo odpratávaní snehu? Ide

o špekulatívne príjmy, ktoré nevznikli ako výsledok práce, ale nadhodnocovaním počas

transféru položiek..

Ak umelec Danglár na svojom obrázku uvádza začiatok existencie mesta Detroit rok

1701, tak zorientovanému  našincovi neide o nič mimoriadne, pretože naše mestá existujú

najmenej o 600 rokov dlhšie, ako najstaršie americké mestá. Preto vznik a zánik miest

nemôžu brať v USA tragicky, pretože nemajú históriu porovnateľnú s európskou, ale aj našou

Detroit sa postaví na nohy a splatí dlhy len v súlade s oživením prác v automobilovom

priemysle, pretože už to vedia. USA postihli v poslednom čase aj prírodné katastrofy,

povodne, požiare i veterná smršť, zvaná hoorikans, no kríza v automobilovom priemysle

lokalizovaná do Detroitu medzi ne patriť nebude ,rovnako ako pomoc federálnej vlády.

Posledné správy však naznačujú, že vláda rozhodla o zákaze vyhlásiť bankrot mesta. Iste má

k tomu hlavne politické dôvody, za ktorými by mali nasledovať mimoriadne opatrenia včítane

náhrady ušlého zisku spoločností ktoré trpeli v dôsledku insolventnosti mesta v posledných

rokoch. Aspoň im niečo prisľúbia z federálnych zdrojov a rovnako, ako mestu New Orleans

po povodniach.

Ale tento príbeh súčasne ukázal, že hospodárska kríza ,ktorá sa plazivo rozšírila práve

z USA do sveta má už aj komunálnu dimenziu a nemusí sa dotýkať len lokalít, kde žijú ľudia

závislí od práce svojich rúk a závislých na výdobytkoch civilizácie. Nie sú to vždy ľudia

z lazov, kopaníc a štálov.

Niet dôvodov lamentovať nad budúcnosťou Detroitu, aj keď v meste ostanú len

dôchodcovia, úradníci mesta, policajti a ľudia práce odídu za lepším pracovať inde, Nie na

bavlníkové plantáže ,alebo zbierať búrske oriešky, dolu na juh USA. Tam už pracujú

dlhodobo potomkovia uncle Sama a Mexikanos  

Stane sa zázrak a mesto ožije.

S úctou pisateľ blogu.