Za ostatných 20 rokov nepočuli sme na Rusov od našej spoločenskej elity iné mená
ako ,že sú to opilci, Rušáci a od Čechov prijatý názov komouši. Teraz, ale ,keď začali
navštevovať Tatranské hotely a ubytovne mladí Rusi s rodinami počas ich novoročných
sviatkov v zime, tešia sa majitelia sprivatizovaných hotelov na nich, aby sa spamätávali
z ignorancie ich návštev, ktoré naopak od našich spojencov na návštevy veľmi
neprichádzajú, pretože okrem Bratislavy je v Tatrách len jeden Kempiňski na Štrbskom
Plese. V držbe Penty a dočasne, pretože nevynáša.
Reagujem tak na článok Z.Beňovej o záujme cestovných kancelárií z Ruska a hlavne
o podnikové dovolenky a liečenie pracovníkov ich firiem a úradníkov v našich kúpeľoch.
Prevádzkovatelia zariadení kúpeľov naraz pociťujú nedostatok jazykovo spôsobilých ľudí
konverzovať s ruskou klientelou od chyžných až po účtujúcich čašníkov A tak sa stane, že
letiská Poprad. Košice i Sliač sa možno stanú letiskami s chártrovým režimom pre ruských
dovolenkárov a pacientov. Bude to možno z hľadiska ekonomického pre východ Slovenska
zaujímavejšie, ako čakať na západného investora, ktorý bude požadovať hlavne odpočty daní
na dobu, ktorú u nás mieni podnikať aj s prihliadnutím na nedostatok cestnej siete na úrovni
dialnic. Bude to blahodárne a povzbudivé pre kúpele Brusno, Sliač, Číž, Štós, Bardejov,
Korytnica, Kováčová, Sklené Teplice, Dudince ,Lúčky Ružbachy,a Rajec i Turč.Teplice(
Málo však ?) vhodné pre liečenie a rehabilitáciu civilizačných nemocí. Síce nie vždy pre
vysokonáročnú klientelu pre zariadenia v kategórii 4+,kde sa hrá ruleta i poker
Je povzbudivé ,že na to prišli práve ruskí operátori skôr ako sa naša podnikateľská
elita spamätúva z obracanie hláv na smer, kam pľuvali a báli sa ruského medveďa. A
podobne, ako v Karlovych Varoch, kde si už zvykli na „Rušákov“ a ich doláre, mohlo by sa
tak stať aj u nás, efektívnejšie, ako poskytovať úrodnú pôdu na výstavbu montážnych hál na 9
rokov prevádzky , niekomu kto odíde za lepším jobom. Keby ku kúpeľným osadám pribudla
ešte aj ŠRT do Bratislavy, proti ktorej sú hlasy veľmi zorientovaných ľudí hájacich „prístav
v Čiernej nad Tisou“ bude to na „šľaktrafenie“ pre tých, čo na bohatú krajinu nadávajú kade
chodia a boja sa boľševikov.
A keby zlostní novinári opakovane nepripomínali rok 1968 dnešnej generácii
štyridsiatnikov a mladším, už by sme zabudli čo sa vtedy stalo. Tak to v dejinách chodí. Raz
hladko, potom obrátene, ako pri pletení svetra.
S úctou k tým, čo rozumejú životu i našej budúcnosti.´ Ale terminólogiu som si
pamätal z mnohých prejavov v TV, či rozhlase ľudí, ktorí chceli byť v zákryte s mocou.