Hochwasser v našich hlavách a činoch

12. júna 2013, gilos, Nezaradené

Povodne na juhu Slovenska v povodí Dunaja časovo splynuli s obľúbenou témou

našich liberálne orientovaných politikov a ekonomických odborníkov s každoročnou

štatistikou o dni, kedy už začnú zatiaľ pracujúci  Slováci zarábať konečne na seba

Tento rok to štatisticky im vyšlo o 3 dni neskôr ,čo museli ekonomicky aktívne osoby 

nadpracovať, alebo zlepšiť podnikanie, na údržbu zbytočných výdavkov štátu.

Nemalo by to tak byť, ale je a bude najmä po vyčíslení škôd, ktoré prírodný živel

zanechal na súkromnom a verejnom majetku i s otázkou, kto to zaplatí a z akých zdrojov, na

úkor akých kapitol štátneho rozpočtu, pretože poškodení budú na štát spoliehať v očakávaní,

že pomôže každému, kto bol veľkou vodou poškodený. Naraz funkcia štátu, jeho povinnosti

voči  občanom neočakávane vzrástli, aj u tých, čo štát pokladajú za prebytočný v dobách

medzi prírodnými a živelnými pohromami a dobou rozkvetu.

Už teraz nabádajú agenti poisťovní, aby si poškodení zhromažďovali veľa fotografií

o poškodených objektoch a inventári,  aby bolo možné určiť rozsah plnenia poistných zmlúv,

pokiaľ ich majú, Ale vklady poistencov neležia nepohnute v depozitoch poisťovní, pripravené

na výplaty poistných udalostí, ale sú kapitálom, s ktorým poisťovne podnikajú rovnako ako

iné finančné spoločnosti. Síce majú isté rezervy, no nebudú postačovať na skorú likvidáciu

a tak poistenci budú z rôznych dôvodov čakať, možno rok, dva ,ako vždy v nedávnej

minulosti.. Budú rôzne prekážky na likvidovanie škôd formálne i vymyslené. Poistenci budú

netrpezliví, nervózni a budú čakať a nadávať na štát. Ale taký je dnešný život, keď sa má

podľa zákonov kapitalizmu starať každý sám o svoj majetok a seba .Kde by sme s takou

politikou došli, však pán Sulík.?

Zlá bude situácia ,keď štát prostredníctvom svojich inštrumentov bude pomáhať

finančnou výpomocou poškodencom. Tento spôsob pomoci bol už v nedávnej minulosti

viackrát zneužitý počas transféru peňazí od zdroja ku konečnému adresátovi .Dodnes ešte

prof. Ľ.Jahnátek nevie, kam sa podelo 3 tis. ton múky, ktorá síce podľa dokladov bola

vyrobená,, zaplatená, ale adresátov nenašla. Stratila sa aj keď to bola pomoc biednym  našim

spoluobčanom.

Kuriózny bude pohľad a prípadné riešenie škôd na majetky v zátopových oblastiach

Dunaja a Váhu. Ako ukázala situácia ide o stavby nové, porevolučné, postavené v dobách

liberálnej slobody a sú vo vlastníctve kapitálotvornej vrstvy Slovákov i s hauseboatmi 

v tichých ramenách zátok rieky Ako býva zvykom všetky objekty boli vybudované v súlade

s platným stavebným povolením, teda legálne. Môžu proti tomu niekto niečo namietať?

Veď peniaze a styky prekryli diery v stavebnom zákone. To len stavby vo verejnom záujme

a ich príprava vyžaduje toľko posudkov od leteckej inšpekcie počínajúc, cez  kábelové

rozvody, liniek VN, ochranárov i dotknutých záujmov občanov i právami iných, pamiatkárov

i ochranárov, že to trvá dlho, nekonečne dlho. Takéto súkromné stavby s iným ako pôvodne

dokladovým účelom ide veľmi rýchle Kde sú peniaze je i ochota..

Chatka, ktorá presiahla pôvodne doloženú dokumentáciu charakterom i veľkosťou

stala sa pýchou majiteľa a keď aj došlo i iným formálnym rozporom so zákonom a právom

iného vlastníka(ako príklad zámoček na okraji jazera v obci Reca, dodnes nezlikvidovaný

na náklady realizátora) sa dá do poriadku. Však sme Slováci a máme práva, ktoré  nám po

stáročia   pod cudzou nadvládou  boli upierané  už nik nám   nepodarí  vziať a obmedziť

nezmyselnými zákonmi, ktoré patria len na slabých.

Ďakujem za pozornosť a premýšľanie