Každý odborník, či letecký dispečer, železničiar, odborník na lodnú dopravu, by odpovedal rôzne s veľkou odchyľkou v kilometroch. To by boli exaktné počty. Ale v oblasti politickej by k zhode v pohľade na nešťastie vo fabrike na výrobu lukratívnych odevov, či odevných doplňkov pre svetové značky v Dhake so 1 100 mŕtvymi by nebolo tiež jednoduché. Záležalo by od uhla pohľadu, Liberálni demokrati by tvrdili, že to, čo sa stalo je riziko podnikania, teda za nízke vklady do výroby mať maximálny zisk. Sociálni demokrati na druhej strane spektra budú tvrdiť ,že je to príklad bezohľadného vykorisťovania v čom je v rôznych podobách kapitalizmus všade rovnaký
Nie je pritom významným činiteľom skutočnosť, že v Bangladéši pojem ochrana pracujúcich pred surovým chovaním podnikateľov v existencii odborov neexistuje .Podobná situácia bola a je z obdobia privatizácie i u nás keď prijatie do zamestnania bolo podmieňované podpisom, že adept nevstúpi do odborov ak vo firme existovali., pretože vraj odbory nenesú žiadnu zodpovednosť za výsledky práce managementu ,za výsledok podnikania a tvorbu zisku. A len rozčuľujú majiteľov stálymi požiadavkami na základné a dávno uznané podmienky práce ľudí, na prestávky, za právo na teplé jedlo ,za hygienu, za čisté pracovné oblečenie, obuv i ochranné pomôcky nechcú uznať, že vzťah zamestnávateľ a zamestnanec už dávno vybojovaný , treba rešpektovať. I zamestnanci sú ľudia.
Na začiatku uvedených správ o zrútení sa 8 podlažne budovy, kde pracovalo 2 000 (!)osôb sa nedalo veľmi veriť, pretože boli neskutočné, v európskych pomeroch predsa len s vyššou pracovnou hygienou, málo porovnateľné. Ale taký je kapitalizmus, ide tam a tak, ako mu dovolia podmienky vysokého zisku a preto aj strašenie, ak nepristúpia naši vyjednávači pracovných podmienok a za vysokých subvencií od štátu, odídu podnikať na Balkán, je reálne. A naši vladári poslúchajú na slovo ,veď nám už nič nepatrí, všetko bolo sprivatizované a ako sa ukazuje, do vlastníctva cudzím spoločností.
Keď si čitateľ prečíta pre koľkých svetových a známych obchodných organizácií šijú ženy v Dhake za 30 €/mes. odevy svetových značiek, treba sa pýtať, kto najviac zarobil na nich, keď vo svete módy a obliekania držia vysoké ceny v svojich obchodoch a vďaka platenej reklame a predvádzaní modelov. Ako potom hľadieť na vietnamských a čínskych obchodníkov, ktorí predávajú to isté, ale podstatne lacnejšie a naši colníci ich prenasledujú, že predávajú pašované tovary. a porušujú copyright . Sú v tom veľké peniaze, ktorými si držia značkové obchody svoje postavenie. Ale tí drobní obchodníci okrádali len veľkých zlodejov. Taký je predsa princíp obchodu v dnešnej dobe. ak neokradneš ty, okradnú teba..
V jeden deň nás noviny ubezpečia, že Rusi prestanú Slovači diktovať ceny plynu, aby nás následne potešili správou, že orgány EÚ sú už na stope rafinovaných dohôd o cene palív s dôsledkami pre motoristov na čerpacích staniciach s PHM a potom, ako sa dostal do úzkych prezident Obama s daňovým škandálom, torý ho musí politicky poškodiť.
Predsa všetky vojny o ropu na Blízkom východe boli financované na dlh štátov, ktoré ich viedli, s tým, že pôžičky sa medzi gentlemanmi musia splatiť. A také dohody sa neodpúšťajú Čas na ich splácanie je tu. A kríza ich urýchlila.
Ani naše havárie na stavbách či budovách aj keď v menšom rozsahu nevybočujú z načrtnutého rámca súčasného života. práce a podnikania.. O kapitalizme som sa učil v škole a som rád, že nič z naukobehu o ňom sa nestratilo, že to bola pravda. Možno len v terminológii. Imperializmus bol nahradený slovom globalizácia.
Ďakujem každému za prečítanie .