S pokorou a mlčky prijíma hokejová verejnosť realitu svetového hokeja v tom, že MS sa môžu konať až po ukončení zápasov NHL o Stanleyov pohár a veľké peniaze v ňom. Okrem veľkých osláv budú môcť tréneri národných mužstiev spočítavať, kto z unavených a dlhodobo zranených hráčov bude k dispozícii, aby hral za svoju pôvodnú vlasť. Koho budú môcť zaradiť na konečnú súpisku hráčov., alebo kto z nich sa na poslednú chvíľu ospravedlní, že je unavený, musí si liečiť staré zranenia a rodina tiež potrebuje vedieť, kto stojí v úzadí ich momentálneho blahobytu.
Kto pamätá, alebo môže nahliadnuť na hokejové zápasy ako hru, nevie súčasným shotom, alebo prenosom zo zápasov NHL, ako nám prenášajú RTVS, či iné komerčné TV stanice, porozumieť a musí sa pýtať, či ešte ide o šport a nie divoké zápasy gladiátorov pod dohľadom osôb, ktoré na hokeji zarábajú veľké peniaze a ktoré len čiastočne (46%) sú ochotní po dlhých rokovaniach s asociáciou hráčov poskytnúť bojovníkom na ľade.
Celé dianie na ľadových plochách od prvého hvizdu píšťalky hlavného rozhodcu sledujú poverené osoby za mantinelmi a píšu, pripisujú body, po ukončení bitiek pred bránkami súpera a poslednom hvizde píšťalky vyhlasovali“ hviezdy zápasu“ ,niekoľko hviezd a čo sa premieta do benefitov pri odmenách. Je ale oku diváka neprijateľné, ako v tých bojoch pred bránkami vedia zistiť, kto komu nahral, aby dal gól a kto ako prvý dal dole rukavice, aby hájil farby svojho klubu päsťou pri mantinely.
Povedané otvorene také vzory zápasov v NHL prenikajú k nám stále častejšie až sa človek, divák pýta kto takýto charakter hry na ľade začal Či hráči zo samopaše, aby zabavili divákov, alebo diváci, ktorí majú radi viac, ako hru na ľade a chcú vidieť aj pastné súboje za ich vstupné primerané.
Kedysi, dávnejšie, keď naši hráči neboli voľne draftovateľní bohatými klubmi, obdivovali sme strojovú hru zbornej komandy a trvale si zapisujúceho trénera Tarasova a zvedaví komentári sa občas pýtali, čo si to vlastne zapisuje a pritom ešte stačí sledovať, čo sa deje na hracej ploche. Vtedy bolo ináč a na všetko bol sám. Dnes taký tréner má okolo seba nenápadných chlapíkov, čo tvoria obraz pre majiteľov a mužstve a koho pošlú na farmu. Aj preto sú to gladiátori, nie hráči, nie team, ale zápas individualít o lepšie kontrakty.
Iste, verejnosť nemôže a ani nechce vedieť za aké sumy predávajú hráči svoj talent i zdravie, no je smutné, odpovedajúce dobe a jej mravom (etike), že o padlých hráčoch a ich zdravotných problémoch po skončení platných kontraktov nevieme nič. Možno by to bolo málo zaujímavé pre aktuálnu divácku kulisu, ako dopadli tí, čo sa hrnú do každého zápasu, bez ohľadu na svoje zdravie. Sú (relatívne)mladí a tak niečo musia pre svoju podnikateľskú budúcnosť vydržať. Školy im moc neišli a akademické tituly získavali cez majiteľov klubov počas prestupov.
Ľutovať budeme len trénera Vujtka, ktorý stále škrtá z menoslovu hráčov a povoláva omladinu. Pomáha mu len mediálna obec, keď teraz pred MS píše, že naše mužstvo je síce mladé ale má perspektívu. Aspoň niečo.
W O W