V minulých dňoch príbuzní, priatelia i úradné miesta stretli sa v Doline pri Novákoch, aby si uctili pamiatku obetí tragédie, ktorá sa stala pred 6 rokmi vo VOP Nováky. Pri pomníčku obetí výbuchu boli kvety, horeli sviečky, ale odzneli aj otázky, prečo ani po toľkých rokoch od tragédie nebolo ukončené vyšetrovanie prípadu a vinníci neboli exemplárne obžalovaní, postavení pred súd a podľa práva odsúdení. Prečo?
Odpovedať na túto otázku sa nepodujal nik, aby nemusel vysloviť holú pravdu, že sa to nedá. Preto je ľahšie sľubovať, že vyšetrovanie pokračuje, ako vysloviť verdikt, že by sa ten dotkol aj takých osôb, ktoré v podniku pracovali vo vedúcich pozíciách, ale za priamu príčinu nemôžu niesť zodpovednosť a keď ,tak len právnu vyplývajúcu z ich funkcií. To, že mienka okolia postihnutých viní ich z toho, že pre nasledovné dni dovolili zaplniť chodby delaboračnej haly materiálom na delaboráciu ,nemôže byť dôvodom na obžalobu. Možno , tak len k rozsahu deštrukcie objektu, ak tento nebol budovaný pre tento typ nebezpečnej práce s výbušninami a pracoviskami v ňom
Pred mnohými rokmi som niekoľko rokov pracoval ako bezpečnostný technik v závode, kde sa vyrábali vojenské výbušniny, ktorými sa plnili aj delostrelecké granáty, ktoré po expirácii boli možno delaborované práve vo VOP.A tak moje názory nie sú nepodložené skúsenosťami z mojej praxe.
Uvediem však aj to, že delaborácia výbušnín(granátov, bômb i nábojov a mín)nie je práca pri triedení zemiakov, alebo použitých plastových obalov. Tomu odpovedá aj výber ľudí pre takú prácu, ich psychický odolnosť, vzdelanie, i zručnosť, ale aj mzdové ohodnotenie a poistné benefity, ktoré platil zamestnávateľ. Je to práca so súhlasom zamestnancov ,nie pre ľudí nasadených z úradu práce a tak je s nimi aj nakladané voči bezpečnostným predpisom. Vedia s čím a kde pracujú.
V apríli 1963 ,krátko po mojom ukončení pôsobenia vo funkcii bezpečnostného technika došlo k výbuchu v objekte sušenia vyrábaného produktu, so všetkými dôsledkami. Zahynuli dvaja robotníci na nočnej zmene a objekt sušenia bol totálne zničený so vzniklým kráterom väčším ako bol pôvodný objekt. Do krátera natekala voda z poškodeného potrubia a fučala para z poškodeného parovodu. Keď sme prišli k bývalému objektu ,boli pováľané aj stromy okolo budovy .Obaja pracovníci zahynuli tak, že po nich neostalo nič, len šaty a topánky vo vedľajšom objekte vzdialenom okolo 200 m ,kde sa preobliekali pred nástupom do zmeny.
Ako bývalý bezpečnostný technik bol som menovaný do komisie na vyšetrenie príčin výbuchu. Do komisie po ohlásení mimoriadnej udalosti na MChP do Prahy boli menovaní špecialisti – výbušninári zo Semtína(ČR) Komisia skúmala, zisťovala i diskutovala o možných príčinách detonácie, no aj po troch mesiacoch poctivej práce boli sme schopní zhodnúť sa len na hypotézach, najpravdepodobnejších príčinách nehody. Tak bola aj naša správa rôznymi inštitúciami prijatá a bez obžaloby osôb!
Pri takom rozsiahlom výbuchu, keď zahynuli všetci pracovníci delaborácie munície a vo vzdialených objektoch ďalší poranení s trvalým poškodením zdravia, nik nemôže uviesť čo sa stalo v inkriminovanej chvíli a tá pri výbuchoch býva v mikrosekundách Tí, čo sa nachádzali mimo objektu nemôžu dokazateľne uviesť čo sa dialo v ňom, v epicentre výbuchu. Skúsenosti akokoľvek dramatické pre pozostalých a vedenie VOP dokazujú, že k nicionovaniu explózie stačí neopatrný náraz, a pritom nárast teploty, alebo pád bedny na inú pri presune. Veď išlo o výbušniny po dobe expirácie! Dokázať sa však nedá nič , preto aj vyšetrovanie prípadu skončí bez dokazateľnej príčiny explózie. Žiadať, aby managéri boli exemplárne potrestaní je zo strany niektorých osôb skôr aktom pomsty, nie spravodlivosti. Len vysloviť názor pravdepodobnej pravdy , nemôže prijať žiadny súd
W O W