čiže z jednej krajnosti do druhej
Keď v Senáte USA zvedaví senátori položili budúcemu riaditeľovi FBI otázku, ako sa pozerá na vyšetrovacie metódy v Justičnom tábore(Justic Camp)na základni Guantanamo odpovedal pozitívne. Že áno a súhlasí aj s metódou fiktívneho potápania, kedy vyšetrovaný prizná aj to, čo nikdy nespáchal.
Kedysi v bývalom ZSSR pôsobil ako štátny žalobca akademik A.Januárovič Vyšinskij a s nim aj jeho názor ,že k vyneseniu rozsudku stačí priznanie obvineného Preto názor bol dôvodom v justičnej praxi, že k priznaniu obvineného boli používané a veľmi často metódy nedôstojné človečenstva, až neľudské.
Ale čo bolo, bolo. No aby sa v dnešnej praxi a metódach vyšetrovania v najdemokratickejšom režime sveta používali (možno výnimočne) metódy s ktorými nemá problém ani budúci riaditeľ FBI je čudné, ale neprekvapuje..
Skôr zaráža naša dnešná justičná prax, aby žalovaný bol odsúdený až právoplatne, potrebné sú dôkazy, ale nie hocijaké. .Nepriame, ale aj získané nedovoleným spôsobom(odpočúvaním telefonátov) sú odmietané od prvopočiatku a tak niet divu, že aj keď vina je nespochybniteľná, čin bol spáchaný ,súd musí čakať. A keby aj boli, obhajoba je pripravená ich pravosť spochybňovať, privolávať expertov, znalcov písma i originality dokladov a svedkov, ktorí sa môžu, alebo nemusia pojednávania zúčastňovať pod rôznymi doložiteľnými a verojatnými potvrdeniami až po stratu pamäti. Všetko trvá kým sa nevyprázdni skrytá finančná čiastka na účel a tá býva v závažných príbehoch dosť vysoká ako svedčia dlho sa vlečúce procesy až do zabudnutia. Radosť majú advokáti.
Aby sme dali slovo aj sudcom a ich snahe procesy urýchliť spomeňme si ,že niečo sa už pohýna. Je to priznanie viny (viď podľa poučiek A.J.Vyšinského ),čo má mať dôsledok v znížení výšky trestu a funkcie nasadeného agenta provokatéra na rozbíjanie zločineckých bánd. Všetko s cieľom zabrániť tomu, aby súdy neboli zahltené procesmi a paralyzované nemocnosťou sudcov a súdnych úradníkov Zatiaľ sa pozitívne dôsledky neprejavili.
W O W .