Občas sa na stránke blogu objaví tvrdenie, že to čo u nás prebieha posledných 20 rokov nie je pravý kapitalizmus, ale niečo, čo po zmene režimu vniesli do politických procesov jeho nepriatelia – komunisti a rafinovane tým, že sa preodeli do rúcha reformátorov a podnikateľov s cieľom obnoviť isté tržné pomery, pretože to vedeli .Mali styky, dôležité informácie a ovládli divokú privatizáciu a dokonca ju i riadili Kde boli ale strážcovia nových poriadkov, ktorí by im v tom zabránili? Alebo podľa demokratických pravidiel predpokladali, že nastane samovoľne obdobie blaha a keď sa už budeme môcť porovnávať so Švajčiarmi? Veď hlavné banky sveta sídlia práve tam, alebo sa mýlim, že táto skutočnosť je bez vplyvu na občanov pracujúcich v skupine „bielych“ golierov? Že človek bude človeku bratom a nie konkurentom ako súčasť snaženia byť lepší ako konkurent. To bola najväčšia chyba, na ktorú budú čestní ľudia práce ešte dlho platiť, až dôjde k výrazným úspechom strednej vrstvy a povestná vrstva kapitálotvorcov, ako pojem vymyslený otcom vlasti, prejde do dejepisu ako niečo zvláštne, čo sa stane len raz za 100 rokov. Kto už verí, že nová garnitúra insitných politikov odišla do zabudnutia len tak, potichu ako bezbranní jedinci nech si ich pripomenie pohľadom na fotografiu uverejnenú spolu s článkom Vl. Jancuru 2.januára 2013.a popremýšľa o nich. Všetko zabudnutí hrdinovia, ale nie všetci sú na fotografii.
Ak by dotknutí vykladači faktov mali mať pravdu, že za všetkým stoja nomenklatúrne kádre potom by mali s rovnako ostrým perom a vedomosťami popísať, ako je možné, že v krajinách, kde nikdy nevládol nimi preklínaný socializmus pretrváva bieda už mnoho rokov. Oprávňujú ich k tomu práve hlboké (ne)vedomosti o nedostatkoch socializmu.
Socializmus bol pokus, ako mnoho iných, cesta, ako sa zbaviť zla, ktoré demokratické režimy(?) svojimi zákonnými normami dovoľovali machináciám, nazývanými slušne podnikateľskými trikmi bezpracne bohatnúť, bez obmedzení .čo vedeli obratne využiť Vyspelé štáty sveta svojou životnou úrovňou, ktoré však k svojim úspechom sa dopracovali statusom koloniálnych mocností, patria k nim. Tým fakticky dosiahli istý predstih, ale aj úroveň, ako dosvedčuje história a ich súčasná angažovanosť v bojových operáciách na severe Afriky, ale v podstate v zápase o zachovanie podmienok existencie ich ťažobných spoločností surovín v Afrike a dodnes podľa starých dohôd o delenie ziskov z nich.
A kto podrobne sleduje ekonomické problémy sveta, najskôr hoci len od roku 2008 vidí, že hlavným problémom súčasnej krízy je zachovanie neporušiteľnosti doterajšej existencie a funkcie bánk i s ich základnou náplňou – obchodovanie s peniazmi. A že vlády dbajú, aby nedošlo k ich krachu, či zániku., ale k posilneniu ich funkcie
Ale je bez povšimnutia, že súčasná ekonomická, finančná i morálna kríza sa nespája s krachom banky Lehman Brothers v NY a hlavne s jej klientelou. Iste by to stálo za analýzu odborníkov, prečo práve táto banka.. Naši „odborníci“ na spoločenské procesy, ktoré prebehli u nás počas 20 rokov samostatnosti a zodpovednosti za vlastné, teda naše rozhodovania, spájajú už len s množstvom chýb a omylov, ktoré ale sú aj v bohatších krajinách sveta a kde nemali privatizáciu, len korupciu, daňové podvody ako u nás a so zastretými zrakmi vlastnou zlosťou ich spájajú s „nomenklatúrnými“ osobnosťami na súčasnom čele štátu Prečo práve teraz, veď sme mali už viac vlád aj iného zafarbenia.. Zabúdajú, že terajšie ťažkosti, ktoré budú počas roka, do ktorého sme vstúpili narastať, nezačali v Bratislave, či Prahe, ale v NY a v roku 2008.A tam predsa komunisti na Wall Street nemali nikdy kancelárie, či finančný inštitút. a komisárov. .Skôr treba pozerať na rôzne, zaručene efektívne rozhodnutia, ktoré mali veľmi krátku životnosť a práve preto, že všetky boli zhodné, neprekračujúce dovolené limity svojprávnosti politikov. Svet je dnes po toľkých rokoch existencie EÚ aspoň v Európe a USA tak vzájomne spätý (čítaj monopolizovaný), že každé riešenie sa dotýka všetkých štátov a preto je jednotlivo neakceptovateľné a vždy skončí pri otázke, čo my, majitelia bánk budeme mať z toho na čom sa chcú dohodnúť politici? Peniaze sú, ale s vysokou rizikovou prirážkou. Všetci vedia, že bezbolestné riešenia, ktoré by sa nedotkli záujmov istej bohatej skupiny, neexistujú. Tak prichádzajú do úvahy tie, ktoré sa dotknú tých, čo majú len volebné právo a sú dnes bez rozhodovacích právomocí, ako to chodí v zastupiteľskej demokracii a tými ktorých sa demokraticky zriekli.
Od prehranej vojny socializmus s jeho sociálnymi znakmi málo akceptovateľný v súdobom kapitalizme prešlo niekoľko málo rokov a veľmi ľahko, pod trestom nevšímavosti sa zabudlo na platnosť Marxovej analýzy kapitalizmu. Zatiaľ popri jeho analýze charakteru nedošlo k novým, lepším a hlavne použiteľným riešeniam pretrvávajúcich spoločenských problémov. Niet odvahy. Veď on definoval príčiny opakujúcich sa kríz už pred mnohými rokmi A nebyť socializmu neboli by ani spory o Zákonník práce a jeho záruky práv zamestnancov, .ktoré stále vadia podnikateľom
Ak si niekto z autorov toho, čo sa objavujú na blogoch myslí a je presvedčený, že sú za tým komunisti, mal by dostať istú sumu peňazí, ovládať anglický jazyk a zaplatenú spiatočnú letenku do NY letisko JFK, aby sa presvedčil, že hospodárska, finančná i morálna kríza v súčasnom svete začala bez komunistov a bez ich podvratnej činnosti Ale kto zaplatí cestovné výlohy záujemcom? Iste len tí, čo na zmene režimu najviac profitovali a zbohatli, ale zatiaľ sa neprejavili ale vedia a stále to budú opakovať, že za tým všetkým sú komunistické mafie Nateraz ti naši glosátori a kritici sú ochotní prispieť tak na silvestrovský ohňostroj s nádejou, že sponzorský vklad do podniku sa im vráti v dohodnutej forme s magistrátom Veď nič nie je zadarmo, možno úsmev.
W O W